Momentálne si pripomíname desiate výročie od vypuknutia druhej najväčšej finančnej a hospodárske krízy od 30. rokov minulého storočia. Dnes môžeme konštatovať, že rany, ktoré tým slovenská ekonomika utŕžila, sú zahojené. A darí sa jej dobre. Aj vďaka priaznivému vývoju v zahraničí. Slovensko nie je izolovaný ostrov.
Ideálne by podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mal dlh v pomere k HDP klesať rýchlejšie, ako predpokladáme. A pod úrovňou sankčných pásiem by ho RRZ rada videla už v tomto roku. Jej želanie sa zrejme vyplní. Výkon ekonomiky a zodpovedná rozpočtová politika by totiž mohli spôsobiť, že sa v tomto roku dostaneme zo sankcií zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Kdesi som však čítal, že súčasný ekonomický boom je len mýtus. Historicky najnižšia miera nezamestnanosti, svižný rast zamestnanosti, miezd a investícií. To všetko je asi len fatamorgána. Dôkazom toho má byť, že priemerný výkon slovenskej ekonomiky za minulé štyri roky bol najslabší spomedzi krajín V4. Lenže ak sa na ekonomiku pozrieme v horizonte uplynulých šiestich rokov, zistíme, že sme hneď po Poľsku dosahovali druhý najrýchlejší rast.
Iný expert zas tvrdí, že nominálne verejné výdavky u nás rastú rádovo rýchlejšie ako v susedných krajinách. Komplexnejší a presnejší obraz o verejných výdavkoch môžeme získať, ak sa pozrieme na ich pomer k veľkosti ekonomiky. Vlani malo Slovensko tento podiel druhý najnižší v rámci V4. A v priemere za predošlých desať rokov dokonca najnižší. Za zmienku tiež stojí, že vyspelé európske krajiny, napríklad Dánsko, Holandsko, ale aj susedné Rakúsko, ku ktorým by nás to z hľadiska životnej úrovne malo ťahať, majú podiel výdavkov na HDP oveľa vyšší.
Niektorí experti tiež varujú pred príchodom ďalšej krízy. Pretože na vlne rastu sa vezieme už dlho. Aj keď sa síce podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky pravdepodobnosť novej krízy nezvyšuje v dôsledku toho, ako dlho trvajú dobré časy, určite je lepšie byť pripravený. Vhodným nástrojom na to je tlmenie dlhu a schodku verejných financií. To sa nám úspešne darí. Výsledky výberu firemnej dane za minulý rok dokonca vytvárajú priestor na ešte lepší výsledok hospodárenia, ako nám za predošlý rok v jarnej notifikácii potvrdil Eurostat.
Takže namiesto čarovania príbehov zo štatistík sa zamerajme radšej na štrukturálne problémy. Má ich každá ekonomika, aj slovenská. A nezabúdajme ani na nastavenie daňového mixu. Pretože model podvyživeného verejného sektora a lacnej pracovnej sily nie je všemocný.