Tohtoročné stretnutia G7 (Rusko je prizývané len raz ročne) v Tokiu a vo Washingtone boli zamerané hlavne na stabilizáciu finančných trhov. Tie sa pred aktuálnou schôdzkou G8 skutočne trochu stabilizovali a medzinárodné spoločnosti sa nádejajú, že najhoršia finančná kríza je minulosťou.
Realitou, s ktorou denne ministri financií G8 žijú, sú v súčasnosti dôsledky vysokej inflácie v súvislosti so závratným nárastom cien potravín a energií.
Cena ropy poskočila na nové rekordné maximum (takmer 150 USD za barel) a tento cenový tlak poriadne vyžmýkava príjmy domácností v rozvinutých ekonomikách, stláča ku dnu tie v zaostalejších a vyvoláva hlboko zakorenené mzdové tlaky. V konečnom dôsledku začínajú strácať pôdu pod nohami aj nepopulárne vlády. Pritom je mimoriadne ťažké žonglovať medzi nebezpečenstvom recesie a inflácie.
Pre rozvinuté ekonomiky to, z krátkodobého hľadiska, znamená zníženie rastového výhľadu. Tohtoročná inflácia je strašiakom pre všetky štáty G8. V USA atakuje hranicu 4 percent (vlani 2,2), v Nemecku prekročila 2,5 percenta (1,2), podobne vo Francúzsku 2,6 (1,3), vo Veľkej Británii 2,7 (1,8), v Japonsku 0,8 (0,5), v Taliansku 3,0 (1,9). Kanada zatiaľ drží infláciu na cca 1,8 percenta ( asi o 0,2 percenta menej ako vlani). Rusko sa z vlaňajších 7,2 percenta dostalo dokonca až na tohtoročných 12,3 percenta.
Ekonomický rast poklesol v porovnaní s minulým rokom vo všetkých štátoch G7. V niektorých dramaticky (USA, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, V. Británia, Taliansko, Kanada ). Rusko mierne zvyšuje rast z vlaňajška. Sprievodným javom spomaľovania rastu najsilnejšej ekonomiky sveta - USA - je znižovanie exportov a následne idú bokom aj investície a výdavky na spotrebu. Samozrejme, s dosahom na globálnu ekonomiku.
Hlavnou úlohou, pred ktorou stoja štáty G8, je nájdenie kľúča na zastavenie rastu cien komodít, najmä ropy a potravín. Cena ropy sa zo 60 za barel v januári 2007 vyšplhala na súčasných takmer 150 USD. Ceny ryže stúpli za posledných 12 mesiacov o 155, kukurice o 76, pšenice o 35 a mlieka o 25 percent. Francúzsko a Veľká Británia budú nepochybne opäť naliehať na transparentnosť energetických trhov a zvýšenie produkcie ropy v rámci kartelu OPEC.
Politiky zníženia cien energií sa dostávajú do konfliktu s úsilím znížiť spotrebu a emisiu skleníkových plynov. Aktuálne sa na program môžu dostať riešenia potravinovej krízy a súvisiacich potrieb pomoci v núdzi, zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve v rozvojovom svete, hľadanie možností zrušenia exportných obmedzení.
Nebezpečenstvo pokračujúcej spätnej väzby medzi finančnými trhmi a reálnou ekonomikou, plus ťažkosti korešpondujúce súčasne so spomalením ekonomického rastu a rastom cien tak komplikujú makroekonomický manažment.
Michal Rašo, spolupracovník HN
StoryEditor