Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok jednomyseľne schválili sankcie proti židovským osadníkom, ktorí sa dopúšťajú násilností voči Palestínčanom na západnom brehu Jordánu.
Podľa webu denníka The Times of Israel (TOI) o tom po rokovaniach v Bruseli informoval španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares.
Tieto vôbec prvé sankcie EÚ uvalené na židovských osadníkov zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie aktív. Účinnosť nadobudnú v najbližších dňoch zverejnením v Úradnom vestníku EÚ, doplnila agentúra DPA.
Predchádzajúci pokus EÚ sankcionovať izraelských osadníkov bol neúspešný pre nesúhlas Maďarska, ktoré je podporovateľom Izraela.
Táto nová politická dohoda v rámci 27 členov EÚ bola možná po zrušení veta, ktoré Maďarsko uvalilo na tieto sankcie a ktoré platili niekoľko týždňov. Dôvody zmeny postoja Maďarska neboli oznámené, uviedla DPA.
Pripomenula, že aj Spojené štáty oznámili nové sankcie zamerané na izraelských osadníkov na západnom brehu Jordánu, ktorých obvinili z "podkopávania stability" na palestínskom území okupovanom Izraelom.
Od začiatku roka ide o druhý súbor sankcií uvalených na osadníkov Washingtonom, ktorý v súvislosti s vojnou s palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy zvyšuje svoj tlak na svojho spojenca - Izrael.
Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ EÚ podľa DPA oznámil aj to, že EÚ ohlási nové sankcie aj voči Hamasu, a to v súvislosti s obvineniami zo sexuálneho násilia páchaného palestínskymi militantmi na izraelských rukojemníkoch.
Ministri zahraničných vecí EÚ majú v Bruseli viesť aj diskusiu o žiadosti Španielska a Írska o možné pozastavenie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom, a to z dôvodu porušenia niektorých ustanovení týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv.
Podľa palestínskeho hnutia Hamas je EÚ veľmi rozdelená, pokiaľ ide o postoj k Izraelu vo vojne v Pásme Gazy, ktorá si už vyžiadala viac ako 30-tisíc mŕtvych.
Vojna v palestínskej enkláve je dôsledkom bezprecedentného vpádu kománd Hamasu a ďalších palestínskych formácií na juh Izraela, kde pri terorizovaní obyvateľstva kibucov, dedín či miest prišlo o život najmenej 1160 ľudí, väčšinou civilistov. Ďalších približne 250 ľudí bolo z Izraela unesených a veľká časť z nich je stále zadržiavaná v Gaze.
Od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a izraelskej vojenskej operácie spustenej ako odveta v Pásme Gazy sa situácia na západnom brehu Jordánu ešte viac vyhrotila. Podľa palestínskych úradov tam v poslednom čase o život prišlo najmenej 430 Palestínčanov, ktorých smrteľne postrelili izraelskí vojaci alebo osadníci.
Izrael obsadil Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem počas šesťdňovej vojny v roku 1967. Dnes tam vo viac ako 200 osadách žije okolo 600-tisíc Izraelčanov.
Tieto osady sú hlavným zdrojom napätia v regióne: v roku 2016 ich Bezpečnostná rada OSN klasifikovala ako porušenie medzinárodného práva a vyzvala Izrael, aby zastavil svoju osídľovaciu politiku.
Palestínčania si tieto oblasti nárokujú ako súčasť svojho budúceho vlastného štátu.