Pred piatimi rokmi, 3. januára 2019, čínska sonda Čchang-e 4 úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Stalo sa to prvýkrát v histórii letov do vesmíru. Bol to ďalší z veľkých úspechov čínskeho vesmírneho programu.

Napríklad už v októbri 2003 sa Čína stala po Rusku a USA treťou krajinou na svete, ktorá do vesmíru vyslala svoju vlastnú kozmickú loď s ľudskou posádkou. A v decembri 2013 pristál čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik na Mesiaci, čím sa Čína stala treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj.

Sonda Čchang-e 4 sa dotkla povrchu Mesiaca o 10:26 pekingského času (03:26 SEČ). Dosadla blízko južného pólu Mesiaca v kráteri Von Kármán, čo má pre Číňanov aj symbolický význam, keďže americký aerodynamik maďarského pôvodu Theodor von Kármán, po ktorom je kráter pomenovaný, bol učiteľom zakladateľa čínskeho vesmírneho programu Čchien Süe-sena.

Začiatky čínskej kozmickej éry siahajú do polovice 50. rokov minulého storočia, keď sa Čchien Süe-sen po vypovedaní vrátil z USA do vlasti. Uznávaný odborník v aeronautike a v oblasti raketového pohonu sa stal tvorcom čínskych medzikontinentálnych rakiet a prvého programu čínskych pilotovaných letov.

Prvá čínska družica Tung-fang-chung 1 (Východ je červený) bola na obežnú dráhu Zeme vystrelená v apríli 1970 a Čína sa tak stala po ZSSR, USA, Francúzsku a Japonsku piatou krajinou, ktorá vyslala svoj satelit na obežnú dráhu za pomoci vlastnej techniky.

V 90. rokoch Čína spolupracovala s Ruskom na vývoji kozmickej lode Šen-čou (Božská loď) a vyhovujúcej verzie nosnej rakety Čchang-čeng (Dlhý pochod). V Pekingu sa začala výstavba "vesmírneho mesta", Pekinského vesmírneho veliaceho a kontrolného strediska (BACC). Od konca 90. rokov minulého storočia Číňania doteraz vyslali do vesmíru 16 "Božských lodí".