Revolucionár, ktorý zbieral rozprávky. Jána Francisciho zachránil pred popravou strach z reakcie ľudí

Bol mužom mnohých príbehov, ale aj niekoľkých mien. Vystupoval pod pseudonymami, z ktorých najznámejšími sa stali Ján Samuel Francisci-Rimavský, Janko Rimavský, Slavoľub a Vratislav Rimavský. Jeho činnosť sa prejavila v rôznych oblastiach.

Do dejín sa zapísal ako literát a prekladateľ, politik i teológ. Vďaka svojej akčnosti sa zapojil do revolučných hnutí 19. storočia a s nimi spojených vášne vzbudzujúcich myšlienok. Víťazom sa však nestal, svoj život zavŕšil v ústraní.

Internacionálny národniar

Narodil sa do remeselníckej rodiny 1. júna 1822 v malohontianskej Hnúšti. Otec Ján sa živil ako krajčír a spolu s manželkou Máriou mali troch synov.

Ján junior sa v mladosti stal zanieteným študentom. Postupne navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, latinskú školu v Ožďanoch, evanjelické lýceum v Levoči a Bratislave a kolégium v Prešove. Vyprofiloval sa ako teológ a právnik.

Počas bratislavských štúdií sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom a so Štefanom Markom Daxnerom. Obaja ovplyvnili jeho jazykový vývin i filozofické myslenie a nasmerovali ho k národným záujmom.

  

Ani on však nezostal iba v tejto sfére a uvažoval viac než len národne. V určitej miere dosahovali jeho úvahy až internacionálne a humanistické rozmery. Podľa Francisciho sa duch ľudstva prejavuje prostredníctvom aktivity konkrétneho národa. Idea slovanstva sa mala teda rozvíjať v rámci celkového historického vývinu človečenstva.