Zakázané sny Tichomíra Milkina: Kňaza a tvorcu erotických básní nacionalisti ubili na smrť

„Nesúďte, ľudia, prísne o mne, aj do ľalie padne prach.“ Ešte by sa patrilo dodať: kto si bez viny, hoď kameňom. Bohužiaľ, rozzúrení farizeji si slová o pokore nevšimli a namiesto toho zobrali do rúk kamene.

On súdil iba literárne, ako kňaz kázal odpúšťať. V literatúre sníval zakázané sny a dnes je považovaný za zakladateľa slovenskej erotickej poézie. Vo svojom pseudonyme vyjadril túžbu po mlčaní, ale ticho sa prizerať stúpajúcej nenávisti nechcel.

Milovník krásy

Narodil sa 14. augusta 1864 ako Ján Donoval v obci Donovaly – Mistríky. Svoju druhú osobnosť prijal v pseudonyme Tichomír Milkin. Na gymnáziu v Banskej Bystrici začal tvoriť prvé básne. Prvotiny sú napísané ešte v maďarčine, ale v septime sa pod vplyvom diela Jána Hollého preorientoval na slovenský jazyk.

​Hollého považoval za svetového autora a svoj vzor: „Keby Hollý bol básnil v niektorej z rečí svetových, nuž významné miesto by zaujímal aj vo svetovej spisbe: takto je nepoznaný, a to tým menej, lebo je cudzí ešte aj svojmu malému národu, v ktorého spisbe on prvé miesto zaujíma,“ vyjadril sa o ňom v jednej literárnej štúdii.

Podobne ako nevidiaci pastor z Dobrej Vody, aj on našiel estetický ideál v gréckej literatúre. Z gréčtiny preložil Iliadu od Homéra, okrem toho prekladal aj z latinčiny a nemčiny.

Na vlastnú farnosť musel dlho čakať. Teologické štúdiá skončil v Ostrihome, kde istý čas pracoval ako kaplán, potom však pendloval z jednej fary na druhú. Spomínajú sa Radošovce, Gbely, Brodské, Dojč a Smolinské, v ktorom sa napokon usadil.

V týchto malých obciach bol mimo diania národného hnutia. O to viac študoval, aby udržal krok s národovcami. Takisto sa čulo zaujímal o dianie vo svete. Skúseností, ktoré nemohol získavať

cestovaním, načerpával aspoň z kníh, ktoré aj prekladal.

Jeho vlastná tvorba je silne ovplyvnená liturgiou. Najznámejšia báseň Bože, čos’ ráčil slovenskému ľudu (známa aj pod názvom Za národ) vznikla na sklonku prvej svetovej vojny pre potreby Duchovného spevníka. Donoval ňou chcel nahradiť pôvodne určený hymnus Za kráľa, ktorý bol venovaný maďarskému kráľovi Štefanovi. Intuícia mu našepkala, že spevník pre nedostatok ...