"Sezónni pracovníci predstavujú medzi rumunskými emigrantmi len menšinu, ale v posledných týždňoch sa stali veľmi viditeľnými," povedal agentúre AFP sociológ Julian Stanescu z Výskumného ústavu kvality života (ICCV).
Rumunská diaspóra má po celom svete približne štyri milióny ľudí, sú medzi nimi počítačoví vedci, lekári a ďalší experti s univerzitnými diplomami.
Špeciálna preprava na západ
Západoeurópske úrady sa však mobilizujú kvôli ďaleko menej kvalifikovaným pracovníkom v oveľa chúlostivejším postavením: napriek zákazom cestovania po kontinente boli od začiatku pandémie vypravené desiatky špeciálnych letov na prepravu rumunských poľnohospodárskych robotníkov, ktorí majú zachrániť úrodu nemeckej špargle alebo britských jahôd.
Posledným príkladom rokovaní na najvyššej úrovni je snaha Viedne presvedčiť Bukurešť o zriadení železničného spoja, ktorý by každý týždeň uľahčil prepravu tisícov pomocníčok v domácnosti, aby sa mohli postarať o rakúskych seniorov, ktorí potrebujú starostlivosť vo dne aj v noci.
Tento tlak vyvoláva u rumunských úradníkov obavy, že slabo chránení pracovníci sa pravdepodobne nakazia a privezú infekciu do krajiny, ale na druhej strane si realisticky uvedomujú ekonomickú nevyhnutnosť tejto migrácie.
"Pre rumunských predstaviteľov bolo bez ohľadu na politickú orientáciu vždy ľahšie exportovať tieto pracovné sily, než začať politiku boja proti chudobe, na ktorú by sa museli vynaložiť peniaze," myslí si Stanescu.
Neistá domáca situácia Rumunov
Prechod na trhové hospodárstvo viedol v Rumunsku v posledných troch desaťročiach k uzavretiu mnohých tovární z komunistickej éry a k zrúteniu štátnych poľnohospodárskych fariem, čo postihlo milióny zamestnancov.
"Väčšinou ide o ľudí v neistej situácii, dlhodobo nezamestnaných. Rumunské poľnohospodárstvo, opierajúce sa o obilninárstvo, si nemôže dovoliť ich zamestnať," hovorí sociológ.
Výsledkom je, že zárobok za tri mesiace, kedy žnú ovocie a zeleninu v západnej Európe, im umožní prežiť zvyšných deväť mesiacov roka. V Nemecku dostávajú sezónni robotníci 9,35 eura za hodinu, teda približne 1 300 eur za mesiac. V Rumunsku priemerná čistá mzda činí v prepočte necelých 660 eur.
"Očakávame, že kandidátov na odchod pribudne, pretože v Rumunsku bude ešte ťažšie sa pretĺcť," odhaduje Sergiu Marian zo spoločnosti Christian Sallemaier, ktorá sprostredkováva prácu opatrovateľkám.
"Práca je ťažká, ale ľudia sú veľmi spokojní. Nekvalifikovaný pracovník by si stovku eur denne v Rumunsku nikdy nezarobil," vysvetlil v rozhlase Vasile Tiplea, ktorý pred časom pracoval v Nemecku.
Ako "otroci na plantážach"
Vo vlasti sú občas terčom posmechu. Všeobecne sa totiž prezývajú "capsunari", teda zberači jahôd. Ale ekonómovia pripomínajú, že migranti sú nevyhnutným zdrojom prevodov peňazí:
Vlani poslali svojim rodinám 7,2 miliardy dolárov. To je o tretinu viac, než predstavovali priame zahraničné investície v krajine s 19 miliónmi obyvateľov.
Médiá poukazujú na zneužívanie pracovníkov bezohľadnými zamestnávateľmi a pýtajú sa, kto si prípadných nakazených vezme na starosť. Ďalší kritizujú liberálnu vládu za to, že dovolila, aby sa s krajanmi zaobchádzalo ako "s otrokmi na plantážach".
Europoslankyňa a právnička Renate Weberová v obave o zberačov požiadala Berlín o podrobnosti ohľadne ubytovania a sanitárnych podmienok.
Socialistický poslanec Victor Negresco vyzval európskeho ombudsmana, aby zabezpečil dodržiavanie práv Rumunov. "Sezónni pracovníci nie sú otrokmi. Ľudskú dôstojnosť a zdravie si nemožno kúpiť," vyhlásil.