Podľa finančného riaditeľa Bučiny Jozefa Jánoša splnenie tohtoročného podnikateľského zámeru môže ohroziť len prípadná recesia v stavebníctve a nábytkárskom priemysle, ktoré sú najvýznamnejšími odberateľmi podniku. Negatívne by na výrobu drevárov mohli vplývať aj extrémne a dlhodobejšie výkyvy počasia, hlavne lesné kalamity.
S vyššími sumami ráta Bučina aj v investičnom programe. Kým vlani hodnota najvýznamnejších investícií do technologických úprav a nákupu nových strojov dosiahla 10,6 milióna korún, v tomto roku sa zvýšia takmer osemnásobne a presiahnu 80 miliónov korún. Podľa manažmentu sú určené predovšetkým na dva najvýznamnejšie projekty - výrobu elektriny v kondenzačnom režime a rekonštrukciu skladovania a manipulácie s drevnou guľatinou.
Prvý projekt v hodnote 72 miliónov korún počíta s inštaláciou kondenzačnej turbíny, ekologizáciou a zmenou spracovania, dopravy a dávkovania drevného paliva. Firma ho rieši v rámci sektorového operačného programu Priemysel a služby, z ktorého dostane 50-percentnú dotáciu s plánovaným ukončením v lete budúceho roka.
Druhou investíciou v Bučine nahradia nevyhovujúci a zastaraný spôsob manipulácie s guľatinou prostredníctvom žeriavových dráh moderným čelným kolesovým nakladačom Komatsu. V rámci projektu vybudujú aj nové spevnené betónové plochy a postrekovacie zariadenie, ktoré v letných mesiacoch zabezpečí ochranu drevnej suroviny.
Ekonomickej produkcii elektriny sa Bučina začala venovať už dávnejšie. V roku 2001 dala do prevádzky dva parné kotly na drevo a zmodernizovala celé energetické hospodárstvo - zdroje a rozvody stlačeného vzduchu, tepla, elektrickej energie a energetický dispečing. Výroba na vlastných kotloch pokrýva štvrtinu ročnej spotreby elektrickej energie v prevádzke Energetika. Úspory elektriny sa ročne pohybujú od dvoch do štyroch miliónov korún. Znížilo sa aj množstvo emisií, ktoré sú v prípade jednotlivých škodlivín o polovicu až tisícnásobne nižšie, ako povoľujú súčasné normy. Peniaze na modernizáciu v rozpočtovom náklade 280 miliónov korún čerpala Bučina z úveru Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Bučina Zvolen v súčasnej štruktúre pôsobí na slovenskom trhu od roku 1998. Jej jediným akcionárom je akciová spoločnosť Bučina, ktorá je administratívnou a servisnou nadstavbou zoskupenia spoločností Bučina. Okrem Bučiny Zvolen, ktorá vytvára takmer 90 percent celkového obratu holdingu, do nej patrí ešte Bučina Real a Bučina Byty. Ostatné spoločnosti skupina predala v rámci reštrukturalizácie.
Predvlani Bučina vykázala polmiliardovú stratu
Skupina štyroch firiem, ktoré sú združené pod jednou z najväčších drevárskych spoločností na Slovensku, vytvorila vlani zisk 24,6 milióna korún. V roku 2003 Bučina ešte vykázala stratu 520 miliónov korún. Informoval o tom generálny riaditeľ Bučiny Peter Lispuch. Pod výsledok sa podpísalo hlavne dobré hospodárenie vo finančných činnostiach. Na predvlaňajšiu vysokú stratu mal podľa riaditeľa vplyv predovšetkým odpredaj stratovej divízie jednej z dcérskych firiem a tvorba opravných položiek. (ČTK)
| Podiel exportu na tržbách | |
| 2000 |
45 % |
| 2001 |
46,8 % |
| 2002 |
48,8 % |
| 2003 |
45,4 % |
| 2004 |
60,9 % |
| 2005 |
65,03 % |
| Zdroj: Bučina Zvolen, a. s. | |
| Porovnanie nákupu guľatiny (m3) | ||
|
2004 |
2005 | |
| Buk |
35 650 |
33 755 |
|
Dub |
3 006 |
3 352 |
|
Topoľ |
651 |
897 |
|
Javor |
481 |
212 |
|
Spolu |
39 788 |
38 216 |
| * Údaje sú za prvých päť mesiacov | ||
| Zdroj: Bučina Zvolen, a. s. | ||