Začiatkom týždňa na ázijských trhoch najprv drahé kovy posilnili, aby v priebehu dňa postupne prepadávali. Zlato si to namierilo v skorých ranných hodinách k 1220 USD a následne počas dňa až k 1195 USD, ktoré dosiahlo na ázijskom trhu skoro ráno v utorok. Striebro malo podobný scenár a nakoniec padalo z úrovne 16,7 USD a v utorok skoro ráno na ázijskom trhu atakovalo hranicu 16 USD.
Ceny drahých kovov sa v utorok a stredu následne pohybovali okolo hranice 1200 - 1205 USD pri zlate a striebro sa pohybovalo od 16,1 do 16,3 USD. Až na malý pokus zlata prekonať 1215 USD a striebra nad 16,5 USD sme toho na trhu už veľa nevideli. Štvrtkové obchodovanie nebolo až tak výrazné. Až v piatok doobeda sa zlato prepadlo pod 1200 USD a striebro sa obchodovalo pod 16 USD. Nakoniec sa ceny totálne zosypali.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1168,7 USD, čo bolo o 45 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 15,92 USD, čo bolo o 0,65 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 73,39 čo znamená, že tento týždeň sa relatívne viac darilo zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 166,6. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 67,6.
Začiatkom týždňa drahé kovy reagovali pravdepodobne najprv na rozhodnutie čínskej centrálnej banky znížiť základné úrokové miery a údajoch o poklese priemyselnej aktivity. Nakoniec však prevýšili negatívne nálady na trhu s drahými kovmi a ceny sa stlačili k hranici 1200 USD, resp. 16 USD.
Štvrtková tlačovka ECB poslala euro pod 1,1 USD a v eurovom vyjadrení to malo dopad na drahé kovy v podobe posilnenia ceny. Pekný výsledok menových vojen. Piatkové obchodovanie bolo zároveň ovplyvnené zverejnením výsledkov trhu práce v USA, ktoré dopadlo nad očakávania, čo malo výrazne negatívny vplyv na cenu.
Ako by sme mali byť už zvyknutí za ostatné obdobie, ceny drahých kovov sa pohybujú v rozmedzí od 1200 do 1300 USD s malými pokusmi tieto hranice prekonať. Zatiaľ stále platí, že vždy keď sa tieto hranice prekonajú, tak sa drahé kovy do nich nakoniec vrátia. Na to, aby sme prekonali 1300 USD by sa muselo stať pravdepodobne v ekonomike niečo naozaj zásadné, kedy by nastúpil dopyt po drahých kovoch aj zo strany západných inštitucionálnych investorov.
A na to, aby sme sa prepadli hlboko pod 1200 USD, by sa musel zas vytratiť dopyt zo strany ázijských trhov, ktoré zatiaľ prahnú po každej fyzickej unci, ktorá sa dostane pod túto hranicu. Nie je tomu zatiaľ inak ani dnes. O zvýšenom dopyte po fyzickom kove svedčila existujúca bakwardácia. Treba si uvedomiť, že na zlate a striebre by bakwardácia nemala teoreticky nastať, vzhľadom na vysoké zásoby zlata a striebra.
Ak by sme boli v normálnej situácií, tak bakwardácia by bola vždy veľmi rýchlo odstránená. Tvorca trhu by totižto vždy vedel kov so ziskom predať na spotovom trhu a ten by mu dodali v budúcnosti za lacnejšie (futures kontrakt). Existujúca a pretrvávajúca bakwardácia signalizuje neochotu predať fyzický kov a nedôveru v budúcu dodávku kovu. V piatok po zverejnení dát z USA však zmizla.
Na trhu bolo vidieť záujem stlačiť cenu pod 1 200 USD. Je to silný suport, ktorý sa zatiaľ nepodarilo dlhodobo a zásadne prelomiť. Hlavne z dôvodu zvýšeného záujmu o fyzický kov – s vysokou pravdepodobnosťou zo strany Ázie. Ak by dopyt z Ázie ustal, nižšie ceny máme na stole určite. Striebro sa dostalo inak minulý týždeň do podobnej situácie. A vyzerá to, že ceny hlboko pod 16 už neznesie. Či sa však zmení trend, ukáže až budúcnosť. Pomer ceny zlata a striebra 1 ku 80 dnes stále nie je nereálny.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Čína plánuje fixáciu cien zlata v juane
Jedná sa o dlhšie medializovanú skutočnosť, že Čína chce rovnako ako Londýn stanovovať fixáciu ceny zlata – dva krát za deň a to v lokálnej mene. To by malo slúžiť hlavne lokálnym obchodníkom a ťažbárom zlata. Čína je totiž krajina, kde sa vyťaží najviac zlata na svete (cca 420 ton).
Faktom však ostáva, že pokiaľ nie sú problémy s dovozom zlata do Číny, nemá moc fixácia ceny v juane zmysel. Preto treba brať zatiaľ tieto informácie s rezervou. Každopádne dopyt po zlate je v Číne stále vysoký, o čom svedčia i čísla z dovozu zlata do Hong Kongu (76 ton za február), avšak za adekvátnejší zdroj by som skôr považoval výbery zlata zo Šanghajskej burzy zlata (374 ton za prvých 6 týždňov roka 2015).
Údajne povedať Indovi, aby si nekupoval zlato, je ako Američana presvedčiť, aby nepil alkohol. India je druhým najväčším importérom zlata na svete v objeme od 800 do 1000 ton ročne. Je to zároveň len odhad, pretože vzhľadom na reštrikcie centrálnej banky na dovoz zlata, môžeme len predpokladať, koľko zlata sa dovezie do krajiny neoficiálnymi kanálmi. Centrálna banka minulý rok zároveň zmiernila reštrikcie na dovoz zlata v podobe schémy 80 % dovozu a 20 % vývozu, čo malo pozitívny vplyv na dovoz kovu.
Na západe zatiaľ nič nového. Dopyt po drahých kovoch je minimálny. Svedčia o tom štatistiky predaja drahých kovov z oficiálnych zdrojov. Americká mincovňa US Mint predala len 18 500 uncí zlata, čo je druhý najhorší výsledok za február od roku 2007.
Podobne to bolo aj s predajom strieborných mincí, ktorých predaj za február oproti januáru 2015 padol o 45 % na úroveň 3,02 milióna uncí. Všetky fiat peniaze sú zjavne v akciových trhoch a o investície do drahých kovov je len minimálny záujem. Avšak to nie je nič nové od roku 2012. Podobnú situáciu zažíva i austrálska Perth Mint, ktorej sa rovnako prepadá predaj investičných produktov a dosahuje 10 mesačné minimá.