Právo
Ťažko si možno predstaviť, že zamatový útek východoeurópskych vládcov od moci pred štrnástimi rokmi by bol možný bez sily, váhy a vplyvu USA vo svete. Preto tiež v roku 1990 prechádzal pražským zástupom slávy George Bush senior. Multimiliardár George Soros, ktorého podnety a peniaze majú zásluhu na šírení demokracie od východnej Európy po Afriku, sa vtedy v Prahe rozhliadal, kde umiestni Stredoeurópsku univerzitu, nástroj výchovy k otvorenej spoločnosti. Veľký zlom a ešte väčšie nádeje... Časy sa menia. Tento týždeň označil 74-ročný George Soros za "hlavný zmysel svojej existencie" boj proti administratíve Georgea Busha juniora.
(Zamatový plameň slobody, Martin Hekrdla, 15. 11.)
Lidové noviny
Je to obrovská irónia, že správa o postupe komunistov na rebríčku voličských preferencií prišla skoro v predvečer 17. novembra. Ale už to nie je irónia, ale náznak chladnej logiky, že prišla krátko po tom, ako vláda Vladimíra Špidlu zavrhla myšlienku odškodniť ľudí poškodených inváziou v roku 1968 a v rovnakom dni, keď najvyššia štátna zástupkyňa Marie Benešová definitívne zastavila stíhanie Milouša Jakeša a Jozefa Lenárta za vlastizradu. V pondelok sa bude oslavovať, zaznejú prejavy o statočných mladých ľuďoch a o živote v pravde a v sídle KSČM budú možno ešte doznievať oslavy, ako pekne sa darí štrnásť rokov po prevrate demokratom vypaľovať rybník. Kurióznejší darček k sviatku demokracie nemohla republika dostať.
(Darček k sviatku demokracie, Ondřej Neff, 15. 11.)
Neviditelný pes
Arogancia moci strmo letí hore za vlády akýchsi čudných jednotlivcov, ktorých minulosť im dáva všetky možné predpoklady, len nie na to, aby sa stali premiérom, ministrom, poslancom, riaditeľom atď. Čo dokáže vyzdvihnúť defektných humanoidov na vrchol spoločnosti? Je to tento štátny útvar s jeho obyvateľmi, ktorých zdecimovala boľševická demagógia. Ten, kto mal odvahu, možnosť a silu toto organizované štátne bezprávie opustiť, ten ho opustil. Kto zostal? My, čo sme tu a s nami špičkové produkty a štruktúry minulej éry. Štrnásť rokov po..., ako to vlastne bez pátosu nazvať, povedzme po zmene. V tej dobe sa naivne verilo, že k lepšiemu. Teraz sme opäť v bode zlomu. Sme to my, ktorým bola vrátená demokracia a my sme ju uchopili ako hračku a nechali si nahovoriť, že sa o nás postarajú.
(Štrnásť rokov po..., Karel Růžička, 15. 11.)
MF Dnes
Prečo nie sme 14 rokov po revolúcii šťastní? Prečo chce štvrtina ľudí dať hlasy strane, ktorá hlása, že to za komunizmu bolo lepšie? Prečo k posledným všeobecným voľbám prišla len o niečo viac ako polovica ľudí? Prečo je v senátnych voľbách mizivá účasť? Neveríme, že v tejto krajine sú rovnaké podmienky pre všetkých. Sme presvedčení, že peniaze a moc sú viac ako nápad, talent a spravodlivosť.
(Prečo nie sme šťastní?, Martin Komárek, 15. 11.)