Prvé dva dni v týždni sme mohli hlavne na zlate vidieť pokusy dostať cenu na dlhšiu dobu pod 1150 USD. Podarilo sa to v utorok, avšak len mierne. Na striebre sa cena pohybovala od 15,5 do 15,6 USD s malým pokusom prelomiť 15,4 USD. V stredu sa však cena opätovne dostala vyššie, ako na zlate tak i na striebre. Zlato poskočilo na 1170 USD a striebro si to namierilo k 16 USD. Štvrtok žili ešte drahé kovy zo stredajšieho vzostupu. Piatkové obchodovanie bolo však nakoniec pre drahé kovy pozitívne.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1182,4 USD, čo bolo o 23,8 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,725 USD, čo bolo o 1,09 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 70,7 čo znamená, že tento týždeň sa výrazne darilo viac striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 169,82. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 69,27.
Špekulanti sa pokúšali začiatkom týždňa a to hlavne na zlate, dostať cenu pod 1150 USD. To sa im aj podarilo. Táto stratégia bola zameraná pravdepodobne na to, že ak by FED oznámil plán zvýšenia úrokových mier, mohla by sa cena posunúť ešte nižšie. V ostatnej dobe sme však svedkami bakwardácie na zlate vždy keď sa cena dostane pod úroveň 1200 USD. Vtedy v zvýšenej miere nakupuje fyzický kov východ (hlavne Čína) a nie je tomu inak ani dnes. Preto, ak by sa FED vyjadril jasnejšie ohľadne zvyšovania úrokových mier, je pravdepodobné, že by sa cena posunula nižšie, avšak na ako dlho je veľmi otázne. Ak by nízka cena prilákala kupcov fyzického kovu, čo je pravdepodobné, tak by sme dlho neklesali. Dnes je hlavne čínsky trh veľmi pozitívne nastavený na nákup zlata s cenou pod 1200 USD, kde sa dá odhadovať z fundamentálneho hľadiska i určité cenové dno. To síce špekulanti vedia prelomiť, avšak veľmi dlho sa pod 1200 USD zlato neohreje. No a vyzerá to, že striebro zas neunesie dlho ceny pod 15,5 USD.
FED však ako obyčajne zatočil všetkými trhmi. Podľa Goldman Sachs by sme zvýšenie úrokových mier nemali očakávať skôr ako v septembri. Podľa iných vôbec. Či sa FED k tomuto kroku naozaj nakoniec rozhodne uvidíme. Skôr sa prikláňam k názoru, že nie a to hlavne z dôvodu vysokých dlhov v ekonomike – či už verejných alebo súkromných. Uvidíme. Každopádne sme opätovne mohli zažiť, akú moc má dnes najdôležitejšia centrálna banka na svete. Na rozhodnutia FEDu čaká všetci a vyzerá to, ako za starých desivých socialistických čias, kedy rozhodnutie politbyra ovplyvňovali celý chod ekonomiky. Centrálne banky sú nástrojom štátu a centrálneho rozhodovania. Preto sa až tak netreba čudovať. Nežijeme vo voľnom trhu, ale vo vysoko regulovanom prostredí.
A na správy z FEDu reagovali i drahé kovy. Rastom. Avšak nie zásadným. Skôr sme videli určitú kapituláciu špekulantov, ktorí sa snažili dostať ceny pod 1150 USD na zlate a pod 15,5 USD pri striebre.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Čína chce stále viac
Čínsky dopyt po zlate naozaj neutícha. Asi jedným z najlepších ukazovateľov toho, aký apetít majú Číňania po zlate zobrazujú výbery zlata zo šanghajskej burzy. V nich samozrejme nie sú započítané oficiálne nákupy Čínskej centrálnej banky. Jedná sa teda čisto o dopyt po zlate zo strany individuálnych a inštitucionálnych investorov. Do 6. marca vybrali klienti z burzy približne 456 ton zlata od začiatku roku. Ak bude tento trend pokračovať, môžeme povedať, že Čína tento rok spotrebuje viac ako 2000 ton zlata. Ak od celkovej ročnej produkcie odpočítame čínsku produkciu zlata vo výške cca 460 ton, tak Čína by mohla myť tento rok záujem o 70 – 75 % celkovej ročnej produkcie zlata v roku 2015. Podobne tomu bolo aj v roku 2014, aby sme si nemysleli, že sa teraz jedná o nejaký výnimočný rok.
Tento rok bude mať zároveň Čína primát v ťažbe zlata. Predpokladá sa, že vyťaží až 465 ton zlata, nasledovaná Ruskom 272 ton, Austráliou 269 ton, USA 200 ton a Peru 169 ton. Južná Afrika, kedysi jednotka v ťažbe zlata, je na šiestom mieste, nasledovaná Kanadou, Mexikom, Indonéziou a Ghanou.
V Indii majú asi podobných úradníkov ako na Slovensku. Ešte v pondelok večer poslala Indická centrálna banka usmernenie o zákaze dovozu zlata bankami na zlatnícke účely. Hneď v utorok však prišlo nové usmernenie, že to pondelňajšie neplatí a že banky môžu naďalej dovážať zlato pre zlatníkov bez obmedzení (teda okrem doteraz platných – 10 % clo, a princíp 80 % dovoz / 20 % povinný vývoz zlata). Aj z toho analytici vychádzajú, že dovoz zlata ostane v marci silný približne na úrovni 90 ton zlata. Vyzerá to, že India stále zápasí s otázkou toho, či zjednodušiť dovoz zlata do krajiny alebo nie.