Sezóna rozpočtov je v plnom prúde. A zatiaľ čo slovenská vláda schválila rozpočet vyše týždňa dozadu, diskusie v Európskom parlamente o novom návrhu rozpočtu Európskej únie prebiehali posledný týždeň. Z návrhu rozpočtu predloženého zo strany Európskej rady vyplýva, že výdavky v roku 2014 by mali byť vo výške 142,6 miliárd eur v záväzkoch a 136,1 miliardy eur v platbách. V rámci tlačenia členských krajín smerom k úsporným opatreniam toto môže byť vnímané ako úspech, nakoľko oproti rozpočtu na tento rok dôjde v budúcom roku k jeho zníženiu o 8,1 miliardy v záväzkoch a 4,3 miliardy eur v platbách. Avšak v samotnej diskusii o novom rozpočte Európskej únie sa dozvieme napríklad aj to, že poslanci Európskeho parlamentu odmietli návrhy Rady na škrty v investíciách do výskumu a tvorby pracovných miest ako aj škrty v medzinárodnej politike týkajúce sa humanitárnej pomoci pre krajiny na Blízkom východe. Ďalšou z oblastí, kde europoslanci odmietli šetriť a navýšili rozpočet agentúry pre kontrolu vonkajších hraníc. Raz darmo, priority nepustia.
Euroúradníci však nezaháľali ani v iných oblastiach. Prezident Európskej centrálnej banky Mário Draghi sa v rámci príprav na stress testy európskych bánk nechal počuť, že nebude váhať nechať banky prepadnúť v týchto testoch. Toto vyjadrenie bolo vyslovené na obranu dôveryhodnosti samotných testov ako aj ich výpovednej hodnoty o zdraví najväčších európskych bánk. Avšak túto snahu si udržať aspoň istú úroveň dôveryhodnosti si odniesli akcie viacerých európskych (najmä talianskych) bánk, ktoré pocítili pokles v rozmedzí 5-7 %. Toto sa môže stať, ak chcete niečo povedať len tak pre imidž a ľudia Vás začnú brať vážne. Talianske banky by totiž mohli pri skutočnej záťaži odhaliť neočakávané diery v rámci finančnej bilancie, ktoré by investorov isto moc nepotešili. A to by Európska únia veľmi nerada.
Pri pohľade za veľkú mláku vidíme zasa trend v pokračujúcom klesajúcom záujme o americké dlhopisy. Dopyt po amerických dlhopisoch klesol síce v auguste medzimesačne iba o 0,1 %, avšak pokles dopytu môžeme sledovať už piaty mesiac po sebe. Do veľkej miery mohol do týchto nálad zasiahnuť aj súboj medzi Republikánmi a Demokratmi týkajúci sa zvyšovania dlhového stropu a vypnutie vlády. Oproti historickému maximu z marca tohto roka však padla hodnota amerických dlhopisov v portfóliách zahraničných investorov o 133 miliárd USD. Čína znížila objem držaných dlhopisov na šesťmesačné minimum na 1,27 bilióna amerických dolárov, napriek tomu však zostáva najväčším držiteľom amerických dlhopisov. Na druhej strane Japonsko, ako druhý najväčší držiteľ amerických dlhopisov, zvýšilo svoj podiel na 1,15 bilióna USD.
Zároveň v USA pokračuje proces zavádzania Obamovej zdravotníckej reformy novými fiaskami. Po búrlivej prestrelke s Republikánmi, hlavne s fiškálne konzervatívnymi zástupcami v Senáte ako Ted Cruz a Rand Paul, ktorí sa snažili iniciovať zrušenie financovania tejto reformy a argumentovali ním pri ich odpore voči zdvihnutiu dlhového stropu sa dostala táto reforma pod paľbu kritiky kvôli nefunkčnej webstránke, na ktorej si majú Američania vybrať svoje zdravotné poistenie. Nefunguje kód stránky, bežní ľudia na ňu nemajú prístup a rovnako s ňou nevedia pracovať ani zaškolení ľudia, ktorí ich majú navigovať. Stránka sa stala zároveň populárnym terčom kritiky zo strany zabávačov. Situácia dospela až do takého stavu, že viacerí demokratickí predstavitelia vyzývajú Obamu, aby spustenie tejto reformy odložil. Zároveň je treba pripomenúť, že podľa CNN Money stálo vytvorenie samotnej stránky vyše 300 miliónov dolárov. Vidno, že profesionálne služby niečo stoja, hlavne keď ich objednáva štát.
Prehľad najdôležitejších udalostí minulého týždňa zakončím pohľadom na jednu dôležitú správu z Ázie a ďalšie možné dôsledky, ktoré z nej môžu vyplývať. Čína sa stala najväčším svetovým dovozcom zahraničnej ropy. Prekonala tak dlhotrvajúcu nadvládu USA v rámci tejto štatistiky, keďže teraz dováža 6,3 milióna barelov denne v porovnaní s 6,24 milióna barelov, ktoré dováža USA. Podľa októbrovej správy U.S. Energy Information Administration bude tento rozdiel v budúcnosti narastať. A to dokonca do takej miery, že podľa Wood Mackenzie, konzultantskej spoločnosti v oblasti energetiky, vzrastie Čínsky dovoz ropy až na úroveň 9,2 milióna barelov denne do roku 2020. Toto na jednej strane znamená zvýšenú závislosť Číny na svetových trhoch, čo môže zamiešať aj snahou Číny spriazniť si práve dôležité exportné krajiny. V tomto svetle sa dá nazerať aj na varovnú rétoriku Saudskej Arábie voči USA. Práve konkurencia voči USA zo strany Číny v zmysle lukratívneho obchodného partnera môže pohnúť aj ustálené vzťahy USA v danom regióne. Vzhľadom na súčasnú expanzívnu ekonomickú politiku Číny v krajinách Afriky sa dá podobná stratégia zo strany Číny očakávať.