Vláda SR v stredu odpovedala na nótu USA otvorením vzdušného priestoru a zároveň navrhla vyslať 75-člennú jednotku špecializovanú na odstraňovanie následkov použitia zbraní hromadného ničenia. Bolo to také závažné rozhodnutie, že premiér ho konzultoval nielen so svojimi koaličnými partnermi, ale aj s opozíciou, a dokonca uznal za vhodné informovať o ňom aj občanov prostredníctvom príhovoru vo verejnoprávnej televízii. Napriek tomu sa mu s najväčšou pravdepodobnosťou väčšinu národa o správnosti rozhodnutia vlády presvedčiť nepodarilo. Vzhľadom na postoj KDH, ktoré už dopredu odmietlo vyslanie slovenských vojakov do Perzského zálivu, je otázne aj to, či vyslanie jednotky podporí parlament.
Premiérova obozretnosť bola v tomto prípade bezpochyby na mieste. Po prvýkrát v dejinách stojí slovenská politická reprezentácia pred nutnosťou rozhodnúť o tom, či krajina, ktorej vládne, sa zapojí do prípadnej vojny, alebo sa bude tváriť, že sa jej tento problém netýka. Rozhodovanie je o to ťažšie, že v našich národných dejinách neexistuje precedens, o ktorý by sa bolo možné v tomto prípade oprieť. Nóta, teda žiadosť o spoluprácu, ktorou sa vláda USA obrátila na Slovensko, okrem iného jasne ukázala, že po desiatich rokoch samostatnej existencie sa krajina dostala do pozície, keď sa s jej postojom počíta aj na globálnej šachovnici. Z reakcií mnohých ľudí, ale aj politikov sa dá vyčítať, že ich táto skutočnosť zaskočila. Kým príslušníci väčších národov, ktorých krajiny už dávno "tvoria dejiny", to považujú sa samozrejmosť, pre nás je to čímsi novým. A novôt sa zvykneme báť.
Nóta USA obsahovala požiadavku na vyslanie ozbrojených síl na ochranu pred jadrovými, biologických a chemickými prostriedkami, pretože existuje možnosť, že v prípadnom konflikte budú použité niektoré z týchto zbraní hromadného ničenia. A aj preto, že bývalé Československo sa roky venovalo výskumu i výcviku v tejto oblasti. Veľmi vysokú úroveň v tejto oblasti potvrdila československá jednotka nasadená v Perzskom zálive v roku 1991. Doteraz sa armády Česka, ale i Slovenska pokladajú za jedny z najlepšie vybavených a vycvičených na pôsobenie v priestore, kde boli použité zbrane hromadného ničenia. Drvivá väčšina ostatných armád takéto jednotky nemá, alebo je ich úroveň podstatne nižšia. Žiadosť USA nemožno považovať za prekvapujúcu ani preto, že na budovaní prestíže a dôveryhodnosti Slovenska vo svete sa v poslednom desaťročí významnou mierou podieľali práve slovenskí vojaci v zahraničných misiách. Stále totiž platí, že váhu krajiny v medzinárodnej politike významne určujú aj schopnosti a povesť jej ozbrojených síl, ale aj ochota použiť ich, keď je to potrebné.
Netreba tiež zabúdať, že v konfliktoch posledných desaťročí neustále vzrastal počet civilných obetí a, naopak, klesalo množstvo padlých vojakov. Pri použití zbraní hromadného ničenia by boli katastrofické straty predovšetkým medzi civilistami. Vojaci sú totiž na túto možnosť vystrojení a vycvičení, civilisti však iba zriedka. Slovenská, ale aj v zálive už pôsobiaca česká protichemická jednotka, nie sú bojovými útvarmi a disponujú len ručnými zbraňami na vlastnú obranu. Aj návrh vlády vychádza z toho, že misia má mať humanitárny charakter. Jednotka má odstraňovať následky prípadného použitia zbraní hromadného ničenia, predovšetkým na civilné obyvateľstvo. Vyslanie protichemickej roty vojnu s Irakom nevyvolá a ani jej nezabráni, no už len včasnou detekciou použitia zbraní hromadného ničenia a následným varovaním civilného obyvateľstva slovenskí vojaci môžu zachrániť nepredstaviteľné množstvo životov. Na rozhodnutie o vyslaní protichemickej jednotky tam, kde by mohla byť životne dôležitá, sa preto treba pozerať aj z tejto perspektívy.
StoryEditor