Najjednoduchšia definícia stredných vrstiev hovorí, že sú to tí, ktorí vlastnia priemerné množstvo peňazí. Keď sa takmer kohokoľvek opýtate, kam by sa zaradil, volí väčšinou túto možnosť. Odpovie stredná vrstva, prípadne nižšia stredná vrstva. Dôvodom na takéto zaradenie býva častejšie dosiahnuté vzdelanie než skutočné materiálne pomery -- mnohí sú prekvapení až pri návšteve banky, keď zistia, že nie sú bonitnými klientmi a banka nepovažuje ich ilúzie o vlastnom stave za záruku vrátenia peňazí. Sociológ Mills už pred desaťročiami označil stredné vrstvy za úplný zamestnanecký šalát, rokmi sa ukázalo, že najhoršia perspektíva čaká práve ľudí na najnižších priečkach strednej vrstvy, kde mzdy v skutočnosti iba stagnujú alebo dokonca klesajú. Je isto príjemné cítiť sa vyššie ako v skutočnosti sme a pozerať do budúcnosti s nádejou na zlepšenie, štatisticky však nie je veľká. Podľa zjednodušených predstáv majú byť práve stredné vrstvy akýmsi tmelom spoločnosti, zárukou jej úspešnosti. Na Slovensku, kde väčšina ľudí vymetá spodné priečky, prípadne na ne odspodu doskakuje, sú stredné vrstvy predovšetkým zárukou nezvyčajného sociálneho zmieru. K bontónu patrí vysmievať sa z odborárov a nesúhlasiť s ich požiadavkami aj v prípade, že môžu mať v niečom pravdu, pri akýchkoľvek úsporných plánoch sa zase patrí zaťať zuby a s oddaným výrazom v tvári čakať na svetlé zajtrajšky. V našom Matrixe, kde sú ľudia namiesto reality napojení na infúziu s falošným optimizmom, sa dá presadiť akákoľvek myšlienka, hlavne ju treba predať ako reformnú. Celú reformu si v skutočnosti najviac odskáču práve príslušníci tzv. nižších stredných vrstiev.