Reakcia na článok Euro: Nespoliehajme sa iba na morálku,
HN 25. 9. 2007
Rád budem s autorom (bývalým ministrom financií Jozefom Dančom) polemizovať o niektorých skutočnostiach. Konštatujem, že nik, kto pracuje v sektore obchodu a cestovného ruchu, by si nedovolil podceniť občana, resp. jeho schopnosti. Posolstvo novej meny však nie je na úrovni kolkovania existujúcich bankoviek, ale ide o významnú kvalitatívnu zmenu, pretože hodnota bude iná, bankovky a mince budú iné.
Autor uvádza, že pre nás všetkých je dôležitou otázkou, ako sa uskutočnia cenové prepočty. A sme pri morálke. Som presvedčený, že matematický prepočet nemá s morálkou nič spoločné.
Obchod sa podpísaním Etického kódexu zaviazal, že nebude zvyšovať ceny neodôvodnene. Tu je podstata problému. Nikdy sme netvrdili, že nedôjde k cenovým pohybom, avšak tých, ku ktorým príde z titulu konverzie meny, buď bude minimum, alebo nebudú. Abstrahujme od kontrolných mechanizmov štátu, ktoré sa chystá použiť - kontrola Slovenskou obchodnou inšpekciou, zoznamy tých, ktorí neodôvodnene zvýšia ceny na internete a pod.
Venujme sa podstatným skutočnostiam:
1. Spomenutý rožok dnes stojí 1 Sk. Pri utorkovom kurze (25. 9.) 34,137 za jedno euro, by cena po zavedení eura bola 0,02929. Predpokladaná cena by bola teda 3 eurocenty. Nárast ceny by bol 2,42 %. Ak by bol kurz na úrovni predikcie SLSP 32,50 za euro, potom by bola cena 0,0307 692 eurocenta, čo pri určení ceny na úroveň 3 eurocenty by bol pokles 2,5 %.
Prvý záver: vplyv na ceny bude mať stanovený konverzný kurz. Nech by bola jeho úroveň akákoľvek, v stanovených 15-percentných limitoch oproti kurzu, ktorý je platný v ERM II, od hodnoty 12 Sk by bol konverzný prepočet neutrálny.
2. Celá časť o zvyšovaní cien poľnohospodárskych produktov či o 10 - 15 % alebo na inej úrovni, je v súvislosti so zvyšovaním ceny z titulu konverzie zarážajúca, a to od renomovaného ekonóma. Akýkoľvek pohyb cien (napr. v Slovinsku v r. 2007 ceny zemiakov, v Nemecku v r. 2002 cena obilia a ropy) sú pohybmi, ktoré so zavedením meny nemajú nič spoločné. Zmenené ceny po prepočte stanoveným kurzom nemali najmenší vplyv na zvýšenie ceny.
Druhý záver: neočakávané vplyvy nie je možné vylúčiť, avšak nemajú vplyv na zvýšenie ceny pri prepočte určeným konverzným kurzom.
O vplyve miezd na myslenie ľudí, resp. o neznámom účinku na hospodárstvo, ako uvádza autor, by som nepolemizoval. Tu bude veľmi dôležitá vysvetľovacia kampaň, ktorú bude organizovať štát. Pôjde skôr o psychologické faktory, hoci faktor postupného vyrovnávania cien nemožno vylúčiť. Treba však zdôrazniť, že tento trend zaznamenávame už dlhšie obdobie a je objektívnou skutočnosťou. Zavedenie novej meny naň nemá žiaden vplyv.
Skutočnosťou, ktorá bude mať vplyv na cenový pohyb, o ktorej však autor nehovorí, je i vplyv tzv. Balassa-Samuelsonovho efektu, o ktorom NBS spracovala odbornú štúdiu ešte v decembri 2005. Podstatou je, že rozdiel v raste produktivity práce v obchodovateľnom a neobchodovateľnom sektore, pričom existencia diferenciálu v raste medzi oboma sektormi, ktorý sa volá tiež duálna produktivita, má za následok iný vývoj cien, rozdielny, pričom v neobchodovateľnom sektore rastú ceny rýchlejšie.
Tretí záver: je predpoklad, že ceny v službách budú rásť, možno i v momente konverzie meny, avšak samotný fakt introdukcie eura nie je relevantným vplyvom na rast cien.
Štatistické výsledky jednotlivých štátov potvrdzujú, že z dôvodu začatia používania eura bol nárast cien minimálny, priemerne nebol vyšší ako 0,9 percentuálneho bodu zo skutočnej inflačnej hodnoty. Zdôraznil som štatistické, t. j. objektívne, pretože subjektívne vnímaná inflácia, pozri zemiaky v Slovinsku, nemá s cenovým pohybom z titulu zavedenia novej meny nič spoločné.
Jozef Orgonáš, generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR