Prvé stránky novín patrili včera protestu proti postupu vlády voči printovým médiám.. Takáto situácia sa odohrala v roku 1995, 1997 – a teraz... Priznám sa, takýto oblúk, návrat späť som nečakal. Pred niekoľkými rokmi sa Slovensko stalo členom NATO a EÚ. V týchto spoločenstvách štátov sa ctia určité kľúčové pravidlá – a sloboda tlače patrí na popredné miesto. Naša súčasná vláda má zrejme na niektoré hodnoty vlastný pohľad, ako o tom svedčí návrh nového tlačového zákona.
Korektne treba povedať, že ministerstvo kultúry pri jeho príprave komunikovalo s organizáciami vydavateľov a novinárov. Žiaľ, naše najzávažnejšie výhrady nerešpektovalo. Od začiatku sme upozorňovali najmä na dve problémové oblasti. Dnes už priam povestný paragraf šesť, umožňujúci ministerstvu pokutovať noviny za obsah, čo už je vyriešené v Trestnom zákone či volebnom zákonodarstve a o porušení musí rozhodovať súd. Keď sa po našom volaní do veci výrazne zaangažovali medzinárodné organizácie, mali by tieto pasáže zo zákona vypadnúť.
Naďalej však v návrhu zostávajú iné časti, ktoré sú predmetom nemenšej našej i medzinárodnej kritiky. Sú to veľmi svojsky formulované pravidlá pre právo na opravu a odpoveď. Všetci, ktorí o zákone hovoria, majú pravdu, že v mediálnej legislatíve neexistuje univerzálne platný model. Sú však isté zásady, ktoré sa v demokratických krajinách obvykle akceptujú. Tvorcovia zákona ako keby dostali za úlohu nájsť hoci aj ojedinelé príklady, slúžiace na postihy tlače – a tie potom spojili do svojrázneho celku.
Súčasný zákon, ktorý by mal po viac než štyroch desaťročiach doslúžiť, v paragrafe 19 obsahuje právo na opravu. Definuje ho absolútne správne. Na jeho využitie treba, aby informácia v novinách bola nepravdivá alebo pravdu skresľujúca a zároveň sa dotýkala cti osoby či dobrého mena organizácie. Tak by to malo byť pri oprave či novom inštitúte, práve na odpoveď: súčasné splnenie oboch podmienok – defektu pravdivosti a dotknutia osobnostných práv. Nový zákon však obsahuje priveľa nevhodnej tvorivosti. Oprava si vôbec nevyžaduje dotknutie osobnostných práv, odpovedať možno aj na pravdivú informáciu.
Takýto prístup vytvára veľký priestor na zneužitie, je hrubým zásahom do redakčnej práce a slobody tlače. Navyše vytvára celú reťaz ďalších negatívnych dosahov na noviny, ktoré nachádzajú oporu vo viacerých ustanoveniach zákona. Napríklad novinám zakazuje reagovať na odpoveď, čo je zrejme za hranicou ústavnosti. Predkladateľ odmietol náš dodatok (v nejednej krajine bežný), že odpoveď nesmie porušovať zákony a dobré mravy. To môže vyvolať reťazenie ďalších odpovedí. Ak navrhovateľ odpovede dodrží všetky formálne zásady, odpoveď fakticky nemožno odmietnuť. A ak ju noviny neuverejnia, súd môže rozhodnúť o peňažnej náhrade až do 150 tisíc korún...
Naozaj pekná zbierka, namierená zjavne proti tlači a proti jej čitateľom, ktorým chce vnútiť iný obsah novín, než pripravujú redakcie. Zákon, ktorý je proti záujmom občanov. Vláda si takto chce vybavovať účty s nepohodlnými médiami. Zvolila však veľmi zlú cestu. A je veľmi zarážajúce, že sa tak ignorantsky správa aj k jasným medzinárodným signálom.
Miloš Nemeček je predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska