V Juhoafrickej republike neutícha vlna zabíjania a násilia páchaného voči prisťahovalcom z okolitých krajín. Celý problém sa zvyčajne posudzuje ako xenofóbia, t. j. strach a nepriateľstvo voči cudzincom. Zmienky o rasizme sa automaticky vylučujú ako absurdné v prostredí násilia páchaného černochmi na černochoch.
Medzi mŕtvymi sú len výnimočne ázijskí prisťahovalci, t. j. nečernosi. Pre Juhoafrickú republiku, ktorá sa z okov apartheidu vymanila až začiatkom 90. rokov minulého storočia, sú prejavy agresie voči Ázijčanom zahanbujúce. Ako štátna ideológia slúži súčasnej Juhoafrickej republike koncept dúhovej koalície. Je zrozumiteľný a symbolizuje ideál rasovej a etnickej harmónie.
Nezvládnutie prechodu?
Africký národný kongres, ktorý je úplne pri moci od víťazstva vo voľbách v roku 1994, prebral moc od belošskej vlády a nesie zodpovednosť za to, aby sa belošský rasizmus nepremenil za černošský. Na ten sa totiž sťažujú segmenty belošského obyvateľstva v susednej Zimbabwe, kde autoritársky režim Roberta Mugabeho postupuje voči belošským farmárom spôsobom, od akého sa Juhoafrická republika dištancuje.
Politika rasového zmierenia v Juhoafrickej republike vykazuje slušné výsledky a spomedzi bielych Juhoafričanov sa na rasové ukrivďovanie sťažujú zväčša len príslušníci nízkopríjmových tried. V ich ponosách však dominujú hospodárske dôvody, keď vstupujú do priamej súťaže o pracovné miesta s černošskými spoluobčanmi.
Terčami zloby nesúcej rasový podtón bývajú počas politických a sociálnych búrok juhoafrickí Ázijčania, ktorí si zdatne počínajú v obchode a službách. Ide hlavne o potomkov prisťahovalcov z bývalej Britskej Indie. Rabovania ich obchodov nebývajú zriedkavými javmi a vyskytujú sa aj počas terajších útokov na ilegálnych prisťahovalcov. Ázijčania však nie sú primárnymi terčami. O životy, zdravie a majetky prichádzajú obvykle v dôsledku nešťastných náhod počas zrážok čiernych Juhoafričanov proti čiernym ilegálnym prisťahovalcom.
Imigranti ako rozbuška
Juhoafrická vláda neumiestňuje migrantov do utečeneckých táborov a ponecháva im príležitosť zamestnať sa. V takmer 50-miliónovej krajine sa nachádza 5 až 6 miliónov prisťahovalcov bez riadnych dokladov. Viac ako polovicu z nich tvoria zimbabwianski migranti, ktorých vyháňa z domu vyše 80-percentná nezamestnanosť a inflácia blížiaca sa k miliónu percent ročne. V Južnej Afrike stláčajú hladinu miezd a tvoria nevítanú konkurenciu domácim nezamestnaným: Oficiálne má Juhoafrická republika 25 % nezamestnaných, no v skutočnosti je ich až 40 %. Migranti sa podieľajú na raste zločinnosti, i keď chýbajú spoľahlivé štatistiky o tom, či v disproporcionálnej miere.
Juhoafrická ekonomika je najsilnejšou v Afrike a priťahuje ako magnet prisťahovalcov z celého kontinentu. No vytváranie nových pracovných miest nedrží krok s tempom prírastku obyvateľstva, ak zarátame migrantov. Dopyt po práci s nízkymi kvalifikačnými nárokmi mnohonásobne prevyšuje ponuku. Navyše, medzi nekvalifikovanými bývajú prišelci snaživejší i pracovitejší ako domáci.
To plodí konflikty vyplavujúce na povrch dávne kmeňové atavizmy a xenofóbiu. Juhoafrická ekonomika má skvelé perspektívy rastu a vzostupnej zamestnanosti, ale za predpokladu zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily. V opačnom prípade bude pokračovať vzostup príjmovej nerovnosti a prebytku nekvalifikovaných a nezamestnateľných síl. To povedie k zintenzívneniu tlaku na uzavretie hraníc alebo aspoň prísnu reguláciu migrácie.
Surovinovo bohatej Južnej Afrike sa začnú niektorí investori vyhýbať a tí, čo sa nezľaknú, si budú môcť diktovať výhodnejšie podmienky. Medzi tých nebojácnych patria čínske a indické firmy, derúce sa za prístupom k surovinám a komoditám. Najmä o tých čínskych je známe, že si rady privážajú vlastné pracovné sily. Xenofóbia na juhu Afriky preto asi tak skoro nevymizne.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN