Hoci sa médiá upriamujú v týchto dňoch na ozdravenie svetového finančného systému, ich pozornosti neunikajú pomery v Afganistane. Nevyvíjajú sa želateľným smerom a množia sa otázky, o čo má Spojeným štátom a ich spojencom v tejto krajine vôbec ísť.
Slová a činy
Vzletné ciele porážania terorizmu a šírenia demokracie atrofujú v tejto hornatej časti Ázie do deprimujúcich podôb. Pred siedmimi rokmi vstúpili do afganského trasoviska Spojené štáty a rozprášili Taliban. Tým ho neporazili, ale iba rozptýlili a prinútili prispôsobiť sa podmienkam okupačného režimu. Taliban sformoval nové zväzky s kmeňovými náčelníkmi a pustil sa do oslobodzovacieho boja proti votrelcom a ich domácim prisluhovačom. Čo ako sa najmä európske kontingenty v Afganistane snažia prízvukovať svoje humanitárne poslanie, ostávajú súčasťou ozbrojenej okupačnej mašinérie Západu. Tzv. vedľajšie straty jej vojenských operácií oberajú o životy stovky nevinných civilistov a plodia nenávisť. Pomstychtivosť voči všemocným cudzincom je živená aj chronickým rozsahom korupcie. Stámilióny dolárov na budovanie afganskej ekonomiky končia rozkradnuté a mnohé nemajetné rodiny drží nad vodou len pestovanie maku na ópium.
Skúsenosti britskej vlády so vzdorovitosťou jednoduchých Afgancov siahajú do 19. storočia. Napriek tomu ostal Londýn nepoučiteľný, keď sa pred pár rokmi pridal k americkej vojenskej invázii. Tlak Talibanu a iných povstaleckých zoskupení sa postupne natoľko vystupňoval, že sa už nedajú ignorovať varovné hlasy politikov a generálov pred pokračovaním vo vojne, ktorá sa nedá vyhrať v zmysle trvalého víťazstva vojenskými prostriedkami.
Z nepriateľov partneri
Začiatkom októbra rozčerili hladinu britskej verejnej mienky úvahy veliteľa 16. leteckej útočnej brigády v Afganistane, brigádneho generála Marka Carleton-Smitha. "V tejto vojne nezvíťazíme a môžeme len dúfať na zníženie násilia na ovládateľnú úroveň odporu, aby nepredstavoval strategickú hrozbu," upozornil generál, ktorému tento mesiac vyprší poverenie v Afganistane. K zníženiu násilia by mohli podľa jeho názoru viesť mierové rozhovory s umiernenými frakciami Talibanu. Za rokovania s nimi (až budú spoľahlivo identifikované) sa vyslovil i austrálsky minister obrany Joel Fitzgibbon. Podobné postoje vyjadril vo francúzskej televízii generál Jean-Louis Georgelin. Pozdvihnutie vyvolala správa francúzskeho diplomata v Kábule Francoisa Fitoua, že britský veľvyslanec Sir Sherard Cowper-Coles považuje súčasnú stratégiu v Afganistane za "odsúdenú na neúspech".
V prekérnom postavení sa tak ocitá Biely dom a vrchné velenie NATO. Nechcú riskovať ústup od línie tvrdej ruky a horlia za zvyšovanie vojenskej prítomnosti v Afganistane. Kontingenty aliancie -- a to jej nóvum -- sa majú zameriavať i na potláčanie pestovania maku, výroby a pašovaniu ópia. Na neformálnej októbrovej schôdzke v Budapešti sa o tom dohodli ministri obrany NATO.
Afganistan ako križovatka
Vojaci NATO sa však ťažko premenia na agronómov a ekonómov schopných pomáhať afganským roľníkom pri nahrádzaní výsadby maku rovnako ziskovými náhradnými plodinami. Mak, ópium a heroín prinášajú rozprávkové zisky elitám Talibanu, kmeňom i vo vláde a nedá sa vylúčiť, že Západ si ich popudí a zjednotí proti sebe.
Čo môže ponúknuť Západ tzv. umierneným odnožiam Talibanu, s ktorými by bol ochotný debatovať o mierovom usporiadaní? Mohli by to byť miliardy dolárov na hospodársku pomoc výmenou za zloženie zbraní a ochranu vybraných veľkých investičných projektov. Mnohí západní investori považujú Afganistan (rovnako ako potenciálni čínski, indickí a ruskí konkurenční investori) za tranzitné územie a veľkú križovatku budúcej siete ropovodov a plynovodov vedúcich zo Strednej Ázie a Ruska odberateľom na juhu a východe ázijského svetadielu. Pôjde o to, či ju bude kontrolovať jedna veľmoc alebo viaceré.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN
StoryEditor