Značný nárast príjmov v Číne, Indii a v ďalších vychádzajúcich krajinách zvyšuje dopyt po potravinách, najmä po mäse a súvisiacich živočíšnych produktoch. Táto zmena využitia pôdy obmedzuje dodávky obilnín, vhodných pre ľudskú spotrebu.
Posledná správa MMF o svetovom ekonomickom výhľade uvádza, že "hoci biopalivá sa doteraz podieľajú len 1,5 percenta na globálnych dodávkach kvapalných palív, majú takmer polovičný podiel na náraste spotreby hlavných potravinových plodín v rokoch 2006 až 2007, zväčša kvôli výrobe etanolu na báze kukurice v USA.
Celková produkcia kukurice, ryže a sóje v uplynulých dvoch rokoch stagnovala. Sčasti to bolo dôsledkom sucha. So slabým nárastom dodávok a silným nárastom dopytu klesli zásoby obilnín na najnižšie úrovne za posledných 30 rokov. Klesajúce zásoby podkopávajú rozšírený názor, že zvyšovanie cien je poháňané špekuláciami.
Slabé zásoby
Oveľa znepokojujúcejší ako špekulácia je slabý strednodobý rast zásob. Rýchle zvyšovanie výnosov v 70. a 80. rokoch minulého storočia, v čase "zelenej revolúcie", sa spomalilo. Dlhodobá perspektíva by sa nebola vyvíjala ružovo, a to bez ohľadu na využitie pôdy a na produkciu biopalív, nebyť dôrazu na zabezpečenie zásob vody.
Udržia sa ceny na vysokej úrovni? Závisí to od vplyvu dvoch protichodných síl. Prvou je trh. Keď sa zásoby zväčšia a dopyt sa zníži, nasmeruje ceny späť na pôvodnú úroveň. Obmedzenie spotreby, prinajmenšom v prípade chudobných vrstiev, nie je riešením, ale viac chybou. Tomu sa treba vyhnúť. Druhou silou je súčasný intenzívny tlak na svetový potravinový systém.
Čo treba podniknúť? Odpovede sa skrývajú v troch rozsiahlych kategóriách: humanitárnej, obchodnej a iných intervenčných politikách. A, samozrejme, v dlhšie trvajúcej produktivite produkcie.
Dôležitým prvkom prvej je, že vyššie ceny potravín majú silné, významné distribučné efekty - chudobným ublížia najviac. To platí medzi jednotlivými krajinami, ako aj vnútri ich samotných.
FAO v súčasnosti eviduje 37 krajín v značnej potravinovej núdzi. Navyše, podľa Svetovej banky, vysoké ceny potravín sú hrozbou toho, že pribudne ďalších 100 mil. hladujúcich.
Adresná pomoc
Zvýšenie pomoci postihnutým je nevyhnutné, súčasne s tým, aby sa pomoc naozaj dostala tam, kde je potrebná. Môže to byť zavedením prídelov lacných potravín pre chudobných, alebo cez peňažné hotovostné poukážky (čo je správna cesta na zmapovanie zlepšenia situácie). Tí, ktorí sa nachádzajú v najväčšej núdzi, sú ľudia bez pôdy a marginálni farmári, žijúci na úrovni životného minima.
Protekcionizmus, dotácie a iné nerozumnosti deformujú poľnohospodárstvo viac ako ktorýkoľvek iný sektor. Bohužiaľ, dosiaľ nebola uplatnená príležitosť odstrániť ochranu proti importom ponúkajúcim sa za zvlášť vysoké svetové ceny.
Veľké množstvo krajín zaviedlo namiesto toho exportné dane, a tak ešte viac fragmentujú svetový trh. Stimuly pre zvyšovanie produkcie a penalizovanie chudobných krajín - čistých importérov - majú obmedzený efekt. Bohaté krajiny sú zatiaľ povzbudzované, alebo dokonca tlačené k tomu, aby ich farmári pestovali plodiny na produkciu palív namiesto na potraviny.
Chráňme chudobných
Súčasná kríza je jedinečnou príležitosťou na eliminovanie takýchto zbytočných škodlivých intervencií. Je potrebné sústrediť sa na posunutie farmárskeho sektora smerom k trhu a počas tohto obdobia zmierniť vplyv vysokých cien na chudobných.
A napokon je potrebné venovať sa zväčšovaniu zdrojov cez rozširovanie dlhodobých zásob. Podstatné je tiež zvýšenie výdavkov na výskum. Zvlášť na farmárčenie v podmienkach sucha.
Prechod rozvojových krajín smerom ku geneticky modifikovaným potravinám je taký nevyhnutný a nezvratný ako smerovanie vyspelých krajín k jadrovej energii. Prinajmenšom rovnako dôležité bude účinnejšie využitie vody prostredníctvom cenotvorby a dodatočných investícií. Proti niektorým z týchto politík možno očakávať odpor obyvateľstva. Avšak masový hladomor nie je prijateľnou alternatívou.
Správne voľby sú jasné. Nastal čas pre kompetentných uskutočniť ich.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik