StoryEditor

Rusko podalo ľadovú ruku

10.11.2008, 23:00

V Bruseli a iných európskych metropolách zazlievajú v týchto dňoch Kremľu, ako hrubiánsky privítal novozvoleného amerického prezidenta Baracka Obamu. Mrazivú sprchu mu pustil prezident Dmitrij Medvedev oznámením o rozmiestnení taktických rakiet Iskander v Kaliningrade -- ruskej enkláve ležiacej medzi členskými štátmi NATO Litvou a Poľskom. Prečo to zamávanie päsťou namiesto podania ruky?
Štít ako nutnosť
Nebolo zastrašovanie zahraničnopolitického nováčika, akým Obama je, len 24 hodín po zvolení a takmer tri mesiace pred nástupom do úradu zbytočné a kontraproduktívne? Takáto otázka predpokladá názorovú nezaťaženosť budúcej hlavy Spojených štátov pri prijímaní rozhodnutí geostrategického významu. V takom prípade by vycibrené maniere a takt mohli zohrať istú rolu pri vedení dialógu medzi oboma superveľmocami.
Štyridsaťsedemročný Obama však nevstúpi 20. januára do Bieleho domu ako netrpezlivý prepisovateľ bezpečnostnej doktríny USA: Tá ráta s viaczložkovým systémom protiraketovej obrany s vedomím, že ochranný štít s opornými bodmi vo východnej Európe má popri primárne defenzívnej funkcii aj ofenzívny potenciál. Barack Obama sa počas volebnej kampane nikdy nevyslovil za zrušenie rozpracovaného konceptu zahŕňajúceho Poľsko a Česko. Moskva evidovala všetky jeho výroky a dávno pred 4. novembrom vedela, čo od neho môže čakať.
Jeho postoj pôsobí skepticky, ale nie voči podstate veci. S prínosom štítu súhlasí. Je mu jasné, že i Rusko a Čína majú rozpracované podobné projekty a so svojím možno príde India, prípadne neskôr emancipujúca sa Európska únia. Bez štítu sa v budúcnosti žiadna superveľmoc nezaobíde a Barack Obama utešuje svojich pacifistických stúpencov aspoň tým, že so štítom nesúri. Má na todva dôvody, ktoré viackrát spomenul. Prvý spočíva v rezervách v technickej vyspelosti, účinnosti a spoľahlivosti systému. Druhým sú náklady, ktoré -- ako to v oblasti najvyspelejšej technológie býva -- časom klesajú.
Prečo práve Iskandery
Štyridsaťtriročnému prezidentovi Ruskej federácie nešlo 5. novembra, keď predniesol výročný prejav o stave národa a oznámil nasadenie Iskanderov v Kaliningrade, o páčivé krasorečníctvo. Vo svojej reči nechcel ani pozdraviť svoj nastávajúci americký náprotivok v Bielom dome. To učinili jeho úradníci protokolárnym blahoželaním a on sám v sobotu 8. novembra v osobnom telefonáte.
Čo mohol načasovaním oznámenia o Iskanderoch sledovať, bolo úsilie zasiať u Obamu i v novom demokratmi kontrolovanom Kongrese pochybnosti o zmysluplnosti financovania štítu na jeho dnešnej technickej úrovni. Rakety Iskander majú v modifikácii M dolet 500 km. Pohybujú sa na tzv. fuzzy (nepredvídateľne sa meniacej) dráhe a v záverečnej fáze letu vypúšťajú atrapy. Na spoľahlivé likvidovanie Iskanderov bude treba zlepšiť obrannú technológiu, čo si vyžiada čas. Ten by sa dal a podľa Moskvy mal využiť na rokovania a v úzadí na vlastný vývoj.
Riziká vyčerpania
Biely dom poslal 6. novembra Moskve sériu podnetov na zmiernenie výhrad proti raketám v Poľsku a radaru v Česku. Moskvu neuspokojil a ruská diplomacia ústami ministra Sergeja Lavrova a jeho námestníka Alexandra Grušku podčiarkuje nutnosť o veci rokovať. V hre je viac než prvky amerického štítu vo východnej Európe. O rok vyprší  Zmluva o redukcii strategických zbraní (START-1) a keby ju nenahradila žiadna nová zmluva, obe superveľmoci by to vohnalo do bezmedzných pretekov v zbrojení. Ruskú ekonomiku by to asi vyčerpalo skôr, ale bez ujmy by nevyviazla ani americká. Zadlžili by sa a po ich oslabených chrbtoch by mohla stúpať nahor tretia.

Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
01. júl 2024 09:25