Hoci mal Rove mimoriadne úzky vzťah k osobe prezidenta, bez silného vplyvu na hlavu Bieleho domu nezostával ani Gonzales. Ako minister a predtým Bushov právny poradca niesol zodpovednosť za prijímanie nových zákonov a za posuny v interpretácii americkej a medzinárodnej právnej sústavy.
Činorodý Gonzales neváhal rozčeriť stojaté vody medzinárodného práva.
Podľa jeho názoru sa právne prostredie v USA a vo svete po teroristických útokoch 11. septembra 2001 vývojovo posunulo. Klasická právna sústava vraj nedokáže ošetriť nové druhy nekonvenčných ozbrojených konfliktov a ich aktérov.
Samovražední fanatici sa nesprávajú ako klasickí vojaci a nie sú ako takí ani kategorizovateľní. Protiteroristická defenzíva si preto vyžaduje nové nástroje medzinárodného práva a Gonzales sa podujal na nevďačnú úlohu reformátora a novátora. Organizáciou spojených národov otriasol jeho nový výklad ustanovení Ženevskej konvencie o nakladaní s vojnovými zajatcami. Zrodil sa zajatecký tábor v Guantáname a medzinárodní právnici sa museli učiť porozumieť právnej argumentácii Bieleho domu.
Gonzales a jeho tím pootočili kľučkami paragrafov i pri posudzovaní legálnych hraníc a definícií mučenia. Posunuli ich o kus ďalej, ako ukázali odhalenia o praktikách v irackom väzení Abu Ghraib. Aj medzikontinentálne letecké prepravovanie a mučenie zajatcov podozrivých z terorizmu, hodnotené medzinárodným právom ako neprípustné, dostávalo pod rukami doktora Gonzalesa nové právne dimenzie.
Keď právna sústava USA začala šéfa americkej exekutívy a najvyššieho veliteľa ozbrojených síl príliš tiesniť, Gonzales asistoval pri úpravách jej mantinelov. Keď sa byrokracia ministerstva spravodlivosti javila ako príliš úzkoprsá, prezident ju zveril spoľahlivému Gonzalesovi. Bush našiel v Gonzalesovi oddaného pomocníka. Tento potomok prisťahovalcov z Mexika bol ochotný vložiť svoj um a talent do služieb vlasti. O jeho rady sa Bush otvorene opieral od roku 1994, keď ho ako texaský guvernér vymenoval za svojho poradcu.
Vnútropolitickú scénu v USA rozdráždil Gonzales politicky motivovaným prepustením ôsmich federálnych prokurátorov. Do rezortu justície a jeho personálnej politiky vniesol stranícku ideológiu bushovského vedenia republikánov.
Do supervolebného utorka 4. novembra 2008 (Američania volia v jeden deň prezidenta, tretinu Senátu, celú Snemovňu reprezentantov, časť poslancov kongresov jednotlivých štátov či komunálnych politikov, štátnych úradníkov, sudcov, šerifov a pod.) zostáva 14 mesiacov. Okruh prezidentových dôverných spolupracovníkov sa zužuje. Tí, čo zotrvávajú, sa vyraďujú zo vstupu do predvolebnej kampane. Ministerka zahraničia Condoleezza Riceová bola ešte vlani tipovaná za potenciálnu republikánsku protikandidátku demokratky Hillary Clintonovej. Šance na zvolenie mohli byť dobré, keby sa od Busha včas názorovo "emancipovala" . Zostala mu však verná - a po voľbách ju zrejme čaká kariéra v akademickom alebo bankovom svete.
Podriaďovanie práva a spravodlivosti potrebám vedenia vojny so svetovým terorizmom a samotnej vôli prezidenta už vlani presiahlo mieru únosnosti a trpezlivosti. V Kongrese naráža prezident na odpor, ktorý silnie s blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Aby zachránil dostatočný voličský potenciál pre republikánskeho kandidáta (stále nie je jasný hlavný favorit), neváha nespokojnej verejnosti predkladať obetných baránkov.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN