Iniciatíva nového amerického prezidenta o globálnu "denuklearizáciu" je známa už dlhšie a čakalo sa len na oficiálne vyhlásenie tohto plánu na významnou svetovom fóre. Tým sa 5. apríla nakoniec stala Praha. Až tam sa ale ukázalo, prečo Obama trval na českom hlavnom meste a nepredniesol svoj prejav trebárs v Štrasburgu: Obama svoju výzvu na redukciu jadrového potenciálu spojil s podporou protiraketového programu. Dlho očakávaný prejav o obmedzení či úplnom odstránení jadrového arzenálu je v dejinách USA druhým veľkým pokusom. Za tým prvým stál nenapraviteľný idealistický jastrab, Ronald Reagan. Svet bez jadrových zbraní bol jeho snom a v r. 1986 sa mu v Rejkjaviku podarilo nemožné: prinútil neskúseného Gorbačova, aby pristúpil na bezprecedentnú redukciu jadrových zbraní a ako sa sám vyjadril, stálo ho to veľa námahy. Musel stále dookola presviedčať účelovo nedôverčivého sovietskeho vodcu, že ak by chceli USA zničiť ZSSR, mohli to urobiť dávno, ešte na počiatku studenej vojny, keď "Rusi" jadrové zbrane ešte len vyvíjali.
Obama čelí inej situácii. Ešte po polnoci 5. apríla ráno v Prahe ho zobudili, aby mu oznámili, že Severná Kórea odpálila raketu dlhého doletu. Obama tak napokon v Prahe začínal svoj prejav ako politik, ktorý práve začal čeliť prvej globálnej kríze svojej kariéry. Severná Kórea sa tak stala priamym adresátom jeho prejavu a Obama ju improvizovane zaniesol do textu.
Hlavnými bodmi jeho prejavu bolo konštatovanie, že jadrové zbrane sú najnebezpečnejším dedičstvom studenej vojny. To, mimochodom, nie je úplne pravda, pretože práve americké jadrové zbrane sú priamym dedičstvom druhej svetovej vojny. Dôležité ale je, že Obama oznámil, že v priebehu budúceho roka sa v USA začne na špeciálnom summite rokovať o znížení počtu jadrových zbraní a možno aj o ich úplnom odstránení. Obama v prejave zaútočil na "fatalistickú vieru niektorých", ktorí si myslia, že šírenie jadrových zbraní je nevyhnutné. Potom by sa muselo pripustiť, povedal Obama, že nevyhnutné je aj ich použitie. Obama priamo obvinil Severnú Kóreu z porušenia "pravidiel" (nie z porušenia medzinárodného práva alebo rezolúcie BR OSN č. 1718) a dal najavo, že od OSN sa toho veľa čakať nedá (vývoj v BR OSN mu dal do 24 hodín za pravdu). Apeloval preto na spoločný postup "všetkých". Obama chce rokovať aj o novej zmluve s Ruskom o obmedzení strategických zbraní a o zmluve, ktorá zastaví výrobu štiepnych materiálov.
Podpora pre protiraketovú obranu
Ešte deň-dva pred príchodom amerického prezidenta do Prahy predpovedali niektoré západné masmédiá, že Obama "potopí" túto Clintonovu a hlavne Bushovu iniciatívu. To by predstavovalo - v prítomnosti najvyšších európskych lídrov - obrovskú blamáž pre dosluhujúcu českú vládnu koalíciu a súčasne aj facku Poliakom. Obama však vyhlásil, že USA budú pokračovať vo vývoji protiraketového štítu v Európe tak dlho, dokiaľ bude existovať hrozba iránskeho jadrového programu. Tu americký prezident hodil rukavicu Rusku, ktoré tvrdí, že protiraketová obrana je zameraná proti nemu. Na tento ruský narcizmus odpovedal tým, že vôbec nepovažoval za nutné zmieniť sa v tomto kontexte o Rusku.
Úskalia protijadrovej iniciatívy
Množstvo expertov sa domnieva, že "drastická" redukcia jadrových zbraní - čo i len v Rusku a v USA - by nijako nenarušila odstrašujúcu silu oboch krajín: aj keby oba štáty zredukovali svoje jadrové potenciály aj o 80%, aj tak by naďalej ostali nukleárnymi superveľmocami. Čo sa týka úplného odstránenia, väčšina expertov si myslí, že taký krok by bol krásny, ale nebezpečný. Po prvé, sám Obama ešte predtým potvrdil, že aj napriek iniciatíve si USA ponechajú jadrové zbrane dovtedy, kým ich bude mať ktorákoľvek iná krajina. Po druhé, neexistujú úplne spoľahlivé mechanizmy, ako overiť totálnu likvidáciu jadrových zbraní v takých krajinách, ako je Rusko, India, Izrael či Pakistan. Najmä pre Izrael a Indiu sú dnes jadrové zbrane zárukou odstrašenia pred silnejúcim moslimským štátnym extrémizmom. A potom - existujú tu rôzne tzv. darebácke a zlyhávajúce štáty, ktoré na zmluvu tohto druhu bez problémov pristúpia, ale nebudú ju rešpektovať. A za ďalšie: kto bude garantom dodržiavania zmlúv? OSN ťažko, pretože efektivita tejto inštitúcie je výrazne nízka.
Rusko rado a bez zaváhania sľúbilo, že sa pripojí k iniciatíve, ale nie je isté, či tento rýchly sľub prezidenta Medvedeva je vierohodný. Rusko začalo masívne prezbrojovanie a modernizáciu jadrového arzenálu a iniciatíva je v rozpore so záujmami revizionistického Ruska a jeho vojenských špičiek. Tomu istému problému bude čeliť Obama doma. Jadrové zbrane sú základom americkej bezpečnostnej politiky od r. 1945 a sú pevne zasadené do štruktúry súčasnej americkej bezpečnostnej stratégie. Problém je aj v tom, že ešte pred prezidentskými voľbami ohlásilo Ministerstvo obrany investície desiatok miliárd dolárov do modernizácie jadrového arzenálu. V USA teraz prebieha nielen nákladný program výskumu nových jadrových zbraní, ale aj špeciálny program predĺženia životnosti doterajšieho arzenálu. Sám Obama v predvolebnej kampani presadzoval zvýšenie nákladov na obranu a ak siahne na svoj sľub, postaví sa proti nemu mocný vojensko-priemyslový komplex. Zdá sa, že B. Obama to nebude také jednoduché ako kedysi v ošiali z končiacej sa studenej vojny R. Reagan.
Ivo Samson Autor pracuje vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku