Francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu sa začiatkom leta podarilo podnietiť svojich kolegov v EÚ k väčšej pozornosti voči zabudnutému európskemu zádvoriu - k severnej Afrike. Tento región bol kedysi dôležitým predmostím Európy v Afrike, ak sa chceme vyhnúť priamemu označeniu Maghrebu ako bývalého koloniálneho raja Európanov. Je to región s obrovským energetickým potenciálom, ale aj nekontrolovateľným "zdrojom" nelegálnej imigrácie. Najiniciatívnejší v pokusoch anihilovať negatívne javy (podhubie terorizmu, imigranti) sú Taliani (Silvio Berlusconi už podpísal s Líbyou významné dohody) a Francúzi (iniciatíva Stredomorskej únie).
EÚ potrebuje naliehavo dostať nový podnet do doterajšieho existujúceho súboru ekonomických a politických väzieb so severnou Afrikou (Barcelonský proces) a presvedčiť svojich južných stredomorských partnerov, že ich problémy berie vážne.
Akokoľvek obhajoval Sarkozy správnu stratégiu, jeho taktika zahŕňala aj deštruktívne prvky. Ako určitá nevýhoda predsedníctva Francúzska na Stredomorskom fóre bolo úsilie presvedčiť mnohých účastníkov o tom, že program projektu nebol inšpirovaný predovšetkým vlastnými francúzskymi ekonomickými a politickými záujmami. Sarkozy takto rozhneval napríklad nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, keď iniciatívne, bez predchádzajúcich konzultácií s najbližšími partnermi, pretláčal do programu len členov eurozóny. Nemecku teda pripomínal francúzsky plán rozloženia sfér vplyvu z 19. storočia a nebol podľa Merkelovej vhodný pre 21. storočie. Až potom, čo si Merkelová dupla, súhlasil Sarkozy s účasťou všetkých členov EÚ. Parížu sa však nedarilo celkom rozptýliť podozrenie, že Úniu pre Stredomorie chce presadiť ako chatrnú alternatívu k členstvu Turecka v EÚ, lebo Sarkozy sa vytrvalo stavia proti plnému členstvu Turecka v únii.
Francúzskej diplomacii sa podarili na stretnutí dva vynikajúce momenty - zblíženie prezidenta Palestíny Abbása a izraelského premiéra Olmerta, ale najmä akceptácia a návrat Sýrie na najvyššiu diplomatickú úroveň, s vyhliadkou dlho nepredstaviteľného zblíženia Sýrie a Libanonu.
Z francúzskych kruhov bolo počuť názory, že spolupráca v rámci Únie pre Stredomorie by mohla riešiť predovšetkým problémy jadrovej energie, zásobovania vodou a transport. Teda témy, ktoré sú jednoznačne práve silnou stránkou Francúzska.
A čo by najviac osožilo z tejto spolupráce severnej Afrike? Rozhodne investície, najmä do technológií a know-how, ako aj voľný obchod s poľnohospodárskymi komoditami. Je však dosť ťažké očakávať, že azda okrem Bruselu nájde Francúzmi vedená únia horlivý ohlas aj v iných štátoch EÚ. A to najmä kvôli potrebnej finančnej a organizačnej reforme, nevyhnutnej na podporu investícií do juhoeurópskeho regiónu. Štáty severnej Afriky však nepochybne očakávajú trvalý, stabilný záujem Európy, potvrdený záväzkami.
Únia pre Stredomorie spolu s nečakanou kauzou Gruzínsko sa môžu stať hlavnými bodmi francúzskeho predsedníctva EÚ. Ale tiež východiskovou platformou na ovplyvňovanie vývoja v širšom útvare, ktorý zahŕňa územia juhovýchodnej Európy, Strednú Áziu, oblasť Perzského zálivu a Blízky východ.
Celý tento región je nestabilný, pretože všetky štáty zápasia so svojimi vnútornými problémami, vrátane spochybňovania hraníc či územnej celistvosti. Aktuálny vojnový konflikt pozdĺž trasy ropy z Azerbajdžanu, cez Gruzínsko a Turecko do kontinentálnej Európy nemusí byť posledným tohto druhu v tomto surovinami nabitom multietnickom priestore. Únia pre Stredomorie môže byť teda len začiatkom strategickej vízie francúzskeho prezidenta Sarkozyho.
Aktuálna návšteva (4. 9.) šéfky americkej diplomacie C. Riceovej v Líbyi (prvá na takejto vysokej úrovni za posledných vyše 50 rokov) tiež potvrdzuje preformátovanie vzťahov západných demokracií k tomuto regiónu. Ministerka Riceová má s Muammarom Kaddáfím podpísať významnú dohodu o obchode a investíciách a bude pravdepodobne rokovať o perspektíve dohôd vo sfére politiky, bezpečnosti, ale aj vzdelávania a kultúry. Súčasne absolvuje aj návštevu Tunisu, Alžírska a Maroka.
Zdá sa viac než pravdepodobné, že Nicolas Sarkozy (i Silvio Berlusconi) zohrali významnú úlohu pri príprave predpolia pre amerických politikov najmä v beduínskom stane Kaddáfího. Únia pre Stredomorie môže byť preto s pomocou USA úspešným transkontinentálnym projektom.
Michal Rašo, spolupracovník HN