Rusko na rázcestí

Kremeľ priťahuje skrutku. Vďaka dvojtretinovej väčšine v Dume Putinova strana Jednotné Rusko už dnes degradovala parlament na schvaľovaciu mašinériu, ktorá len prikyvuje návrhom zákonných noriem, prichádzajúcim z vlády či prezidentskej kancelárie. I v jednotlivých oblastiach rozľahlého Ruska sa medzičasom k moci dostali prezidentovi prívrženci. Teraz sa o slobodu musia obávať posledné piliere "z tábora protivníka" -- tlač a mimovládne organizácie.
Dôvodom smerovania na scestie je takmer paranoický strach Kremľa, že nedávna "oranžová" revolúcia na Ukrajine a v Gruzínsku by sa mohla zopakovať aj v Rusku. Zmena režimov v Kyjeve a v Tbilisi -- vznik občianskej spoločnosti slobodných občanov, ktorí sa nedajú jednoducho klamať ani nedovolia so sebou manipulovať -- je pre moskovských vládcov strašidlom. Udalosti v oboch štátoch vyvolali medzi nimi strach, že ruský národ by sa mohol inšpirovať a takisto rebelovať proti vedeniu.
Pritom nebezpečenstvo, že k tomu dôjde, sa zvyšuje tým viac, čím viac sa vládnuca strana Jednotné Rusko vo forme a spôsobe správania premieňa na starú známu KSSZ. Veď v konečnom dôsledku aj sovietska moc stroskotala na čoraz väčšej diskrepancii medzi skutočnosťou a propagandou. Presne tak sa rodila odvaha demonštrantov zrútiť prehnité opory komunizmu. A čím viac sa aj dnes od seba vzďaľujú realita a sľuby, tým viac rastie nespokojnosť ľudí.
Vinu za rastúce sebavedomie bývalých sovietskych občanov v susedných republikách ruskí politici vo svojom neraz sploštenom zmýšľaní dávajú väčšinou nezávislej tlači a rôznym zahraničným subjektom, ktoré poskytujú finančnú pomoc domácim mimovládnym organizáciám. Napriek silnej kritike, prichádzajúcej z priemyselne rozvinutých štátov skupiny G7 a aj napriek protestom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa teraz pripravuje zákonná norma, ktorou sa má zakázať financovanie ruských mimovládnych organizácií zo zahraničia. Americký multimiliardár George Soros už v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov nesmie financovať nijaký prevrat, tak velí logika poslancov. Podľa tejto pokrivenej logiky treba preto uzdu založiť aj poslednému televíznemu programu, ktorý ešte Kremeľ nekontroluje prostredníctvom Gazpromu, stanici Ren.
Zdá sa, že prezident Vladimir Putin, vynálezca tzv. riadenej demokracie, medzitým zistil, že ak sa skrutka pritiahne príliš, závity sa môžu strhať. Preto začiatkom týždňa pod tlakom západnej kritiky o mimovládnych organizáciách povedal, že "s vaničkou by sa nemalo vylievať aj dieťa" a že "Rusko nesmie ohrozovať výdobytky dosiahnuté na ceste demokratizácie". Putin má iste dobrý dôvod na zmenený postoj. Pokusy o formovanie spoločnosti prostredníctvom pochybných opatrení "jeho vertikálu moci" neposilňujú. Práve naopak. Absencia slobodných oznamovacích prostriedkov a iných prvkov vyrovnávania politiky totiž vedie len k nekontrolovateľnej moci byrokratov. Tí však nemyslia na Kremeľ, ale len na vlastné peňaženky.
Napríklad najnovšie chce prezident v celej kaukazskej oblasti dosadiť externých správcov jednotlivých okrskov. Komunálni politici, pôvodne vymenovaní Kremľom, už úplne podľahli korupcii, takže Moskva sa obáva toho najhoršieho -- zopakovania čečenského scenára.
Pravda, ani prikrášlené televízne reportáže nič nepomôžu. Katastrofálny stav nikdy neutaja do tej miery, že by pravda nevyšla najavo. Aj Nemecká demokratická republika a Sovietsky zväz sa na konci stali obeťami vlastnej propagandy. Ak chce Putin naozaj splniť vytýčené heslo posilnenia štátu, musí nájsť odvahu na posilnenie demokracie. (gaf)