Keď koncom vlaňajška slovenská vláda prijala bankový odvod, spustilo to vlnu nevôle. Proti „škaredej dani“, ako sa zvykne nazývať, sa postavili slovenské bankové domy, ale aj celý rad expertov z odbornej verejnosti.
Ďalší diel príbehu napísala pred pár dňami Európska centrálna banka. Z Frankfurtu nad Mohanom, kde sídli, došiel do Bratislavy list, v ktorom našu vládu vystríha pred viacerými možnými problémami. HN sa preto pozreli na základné body stanoviska, na jeho možné dosahy, ale aj na ďalšie problémy dodatočného zdanenia našich finančných domov.
1. Čo pre Slovensko predstavuje stanovisko ECB, ktoré nám zaslala v súvislosti s osobitým odvodom?
Stanovisko banky pre nás podľa odborníkov záväzné nie je. No to, že nám ho poslala z vlastnej iniciatívy, je nezvyčajné. Takto iniciatívna bola od roku 2023 len štyrikrát, z toho až trikrát sa jej nepáčili naše zákony. Banka tvrdí, že ministerstvo financií malo poslať zákon o osobitnom odvode na konzultáciu, keďže má cez banky pôsobiace na Slovensku dosah aj na hospodárenie celého európskeho bankového sektora.
Finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik sa obáva, že takéto konanie by mohlo skončiť až pred Súdnym dvorom Európskej únie a teoreticky môže viesť aj k jeho zrušeniu. Búlik pritom upozorňuje, že len nedávno ECB odporučilo Slovensku, aby stiahlo z ústavy právo na hotovosť a má obavy, aby sa situácia nezopakovala aj v prípade bankového odvodu. ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.