Podiel neevidovanej ekonomiky na hospodárení Slovenska sa mierne znižuje. Vyplýva to z najnovších odhadov Štatistického úradu SR. "Ak sme ešte pred siedmimi rokmi hovorili o jej podiele na HDP vo výške pätnásť percent, teraz to je menej," povedal generálny riaditeľ Sekcie národných účtov a cien na Štatistickom úrade Pavol Baláž. Podľa výsledkov štúdie Infostatu, nepozorovaná ekonomika vrátane nelegálnych aktivít v roku 2000 predstavovala zhruba 90 miliárd korún. Údaje za rok 2001 Štatistický úrad v súčasnosti spracúva.
Príčinami pozitívneho vývoja v ostatných rokoch sú podľa Baláža zlepšovanie podmienok na podnikanie a vstup zahraničného kapitálu, ktorý obmedzuje čiernu prácu. Generálny riaditeľ sekcie sociálnej štatistiky a demografie Milan Olexa za dôležité považuje aj opatrenia, ktoré sa urobili napríklad v oblasti evidencie nezamestnaných a kontroly takzvanej čiernej práce.
Neevidovaná ekonomika, ktorá sa často označuje aj ako sivá či skrytá, zahŕňa viaceré oblasti, a to od predaja drog až po fuškárčenie drobných živnostníkov. Ide aj o legálnu podnikateľskú činnosť, pri ktorej sa však skresľujú údaje v účtovníctve a zamestnáva sa "načierno". Najväčší podiel neevidovanej ekonomiky už tradične pretrváva v oblasti stavebníctva, v službách, v obchode, ale aj v poľnohospodárstve, kde sa napríklad nezaznamenáva celá úroda. Najčastejšie využívanými formami sú krátenie príjmov či zvyšovanie nákladov napríklad započítaním výdavkov domácnosti do účtovníctva živnostníka.
Veľký podiel na sivej ekonomike má neregistrovaná práca, keď sa zamestnávajú oficiálne nezamestnaní, cudzinci a ľudia, ktorí neregistrovanú prácu majú ako svoje druhé zamestnanie. "Spolu so znižovaním nezamestnanosti však možno predpokladať, že klesne aj miera zamestnávania oficiálne nezamestnaných," predpokladá Olexa. Dynamika poklesu však bude podľa štatistikov zrejme nižšia, ako ukazuje dnešná krivka vývoja nezamestnanosti. Do istej miery ju totiž ovplyvnia faktory ako odchod za legálnou či nelegálnou prácou v zahraničí a diskutabilná miera podielu administratívneho znižovania nezamestnanosti vyraďovaním nezamestnaných z evidencie na základe toho, či sa hlásia alebo nehlásia na úradoch práce.
Bežná prax
Sivá ekonomika nie je nič, čo by sa netýkalo každodenného života občana. Podporuje ju napríklad aj nákupom tovaru či úhradou služby bez potvrdenky. Prieskumy orientované na zisťovanie nákupov domácností v neformálnom sektore v rokoch 1996 až 1998 ukazovali na rast nákupov i výdavkov domácností bez účtenky. "Zdá sa, že potom sa tento trend na dva roky prechodne zastavil a v roku 2001 tieto výdavky opäť mierne vzrástli," povedala Viera Hajnovičová z Infostatu. Vlani oproti roku 2001 Slováci podľa odhadov zaplatili bez potvrdenky viac pri nájomnom, stavebných úpravách a rekonštrukciách. Naopak, menej peňazí vydali bez dokladu pri ďalších službách remeselníkov a jednotlivcov, na burzách a trhoch a pri úhrade nájomného za garáž u súkromníkov.
Odhad niektorých výdavkov domácností na nákup bez potvrdenky (mld Sk) - veľký obrázok
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002
Stavebné úpravy, rekonštrukcie bytov, domov 5,4 6,5 6,5 4,8 5,9 6,5 7
Ostatné služby remeselníkov a jednotlivcov 4 5,5 6,8 6,4 5,7 6,5 5,6
Nákup tovaru na burzách a trhoch 4 5 5,5 6,4 5 5,1 4,5
Nákup ovocia, zeleniny, kvetov na trhoch 3,8 3,3 4,6 4 4,1 3,9 3,9
Nájomné u súkromníka* 0,7 1 1,2 0,7 1,4 1,5 1,6
Nájomné za garáže u súkromníka* 0,3 0,3 0,4 0,3 0,3 0,3 0,1
Pozn. * údaje môžu byť skreslené, lebo sa použila veľmi malá vzorka odpovedí
Zdroj: Infostat
StoryEditor