Martin Fronc: Okrem škôl treba reformovať aj šport či vedu

Aký bol rok 2004 pre ministra školstva? Veľa dôvodov na spokojnosť asi nemáte?
- Bol to ťažký rok, ale podarilo sa urobiť kus užitočnej práce. V prvom rade by som spomenul úspešné naštartovanie normatívneho financovania. Problémy v otázke nastavenia normatívov, ale aj zabezpečenia finančných tokov sa nám podarilo odstrániť. Rozbehli sme systém novej maturity, hoci u časti verejnosti vyvolávajú tieto zmeny nesúhlas. Pozitívne hodnotím aj skutočnosť, že sa po mnohých rokoch podarilo výrazne zvýšiť rozpočet, ktorý zohľadňuje aj júlový nárast učiteľských platov.
A čo negatíva?
- Mrzí ma, že parlament neschválil čiastočné spoplatnenie štúdia a s tým spojenú zmenu systému vyplácania študentských pôžičiek a sociálnych štipendií. Neprijatie zákona o študentských pôžičkách a novely vysokoškolského zákona totiž znamená, že reformy vo vysokom školstve sa pozastavili. Na druhej strane by som rád zdôraznil, že zavedenie školného je záver, bodka za ucelenou vetou. Kľúčové zmeny obsahuje novela vysokoškolského zákona, ktorá platí od roku 2002.
Práve táto časť vysokoškolskej reformy by pomohla vyriešiť problém nezákonného vyberania poplatkov od externistov či pochybnej organizácie vysokoškolského štúdia cez niektoré vzdelávacie inštitúcie?
- Som presvedčený, že zavedenie poplatkov by mohlo pomôcť vyriešiť tieto problémy. Platí pritom, že čím neskôr bude reforma zavŕšená, tým dlhšie a ťažšie bude riešenie uvedených problémov.
Ale tie problémy, napriek tomu, že ste sa ako minister zaangažovali, ďalej pokračujú...
- Podal som trestné oznámenie. Je to v rukách Generálnej prokuratúry. Vyšetruje sa to. Od prokurátorov som dostal listy, sú pozývaní reprezentanti ministerstva na vypočutie. Trestné konanie však nemôžem ovplyvniť. Na druhej strane, hoci nechcem porovnávať ani ospravedlňovať túto prax, faktom ostáva, že v spoločnosti sa dejú aj iné negatívne javy. Mnohé sú určite aj závažnejšieho charakteru, a tak isto sa ťažko riešia. Ak si raz totiž niekto hľadá cestičky, ako obchádzať zákon, ani tie najdokonalejšie pravidlá ho nezastavia. Som však pripravený urobiť všetko, čo je v mojich silách a čo mi umožňuje úrad. Treba počkať na výsledok vyšetrovania. Verejnosť som na negatíva upozornil a odporučil som všetkým, aby študovali na akreditovaných vysokých školách.
Čo sa týka externého štúdia, neuvažujete, napríklad, o znížení dotácií pre tie školy, resp. fakulty, ktoré poplatky od externistov vyberajú?
- Je to veľmi problematická cesta, ktorá má aj veľmi problematický výsledok. Otázne totiž je, čo by to znamenalo. Zatiaľ si nemyslím, že by bolo dobré uberať sa týmto smerom.
Ako si chcete zabezpečiť podporu reprezentácií vysokých škôl?
- Splnil som všetky požiadavky Slovenskej rektorskej konferencie, ktorá reformu v súčasnej podobe podporuje. Na základe vzájomných rokovaní očakávam podobné stanovisko zo strany Rady vysokých škôl. Nebránim sa tiež myšlienke rokovať so študentmi o možnosti využívať pôžičku aj na úhradu životných nákladov spojených so štúdiom. Všetko sa však splniť nedá. Pri diskusii o spoplatnení mám pocit, že odporcom školného sa dáva priveľký priestor. Situácia vo vedomí ľudí je však podstatne iná, ako ju prezentujú médiá.
V čom vidíte najväčšie problémy pri presadzovaní spoplatnenia vysokoškolského štúdia?
- Skupina, ktorej sa to týka, je predsa len ťažší oriešok, ako napríklad sociálne odkázaní. Ťažší v tom, že ide o ľudí, ktorí sa vedia zorganizovať a sformulovať názory. Tento problém však vnímam skôr v politickej rovine. Netreba totiž zabúdať, že pomery v parlamente sa zmenili.
Zdravotnícku reformu sa však podarilo presadiť napriek týmto pomerom v parlamente.
- Verím, že situácia sa zmení a vysokoškolská reforma v najbližšom období prejde.
Čím chcete presvedčiť spoločnosť?
- Hovorím to už päť rokov - je to prospešné pre vysoké školy, pre spoločnosť, pre každého. Sociálny systém je nastavený podstatne lepšie ako ten súčasný. Sociálne štipendium dnes dostane podstatne menej študentov a je výrazne nižšie. Netreba tiež zabúdať, že štúdium vysokoškoláka stojí ročne spoločnosť 70-tisíc korún. Aj keď prostriedky do vzdelania treba investovať, musíme ich využívať efektívne.
Čo rokovania o politickej podpore?
- Hovoril som s predsedníčkou Slobodného fóra Zuzanou Martinákovou. Dohodli sme sa, že keď bude definitívna podoba zákona k dispozícii, tak jej ju poskytnem. Následne na to sa začiatkom januára stretneme a budeme rokovať. Podobný postup uplatním aj v prípade ostatných nezávislých poslancov.
Čo sa stane, keď spoplatnenie vysokoškolského štúdia neprejde? Vyvodíte osobnú zodpovednosť?
- Je to dôvod, aby som sa vzdával? Dôvod je, keď minister nepracuje, keď zlyhá morálne. To sú dôvody. Toto však nepovažujem za dôvod na vzdanie sa funkcie. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul, že okrem vysokoškolskej reformy robím aj iné. Nevidím preto dôvod, aby som pre jednu reformu zanechal ostatné rozbehnuté veci. Mám zákon o vede, treba ho dotiahnuť aj v parlamente. Je schválený legislatívny zámer významnej reformy športu. Chcem sa pokúsiť aj o rozbehnutie obsahovej reformy stredoškolského štúdia, aj tam je kus práce za nami. Samozrejme, že by ma to mrzelo, ale toto je o niečom inom.
Mal by neúspech reformy dosah na fungovanie koalície?
- Neviem to vyhodnotiť. Bolo by to určite predmetom vážneho rokovania Koaličnej rady - čo ďalej a prečo to takto dopadlo. Keďže by išlo o politické vyhodnotenie, nerád by som robil vlastné závery. Celkom iste by to však malo dosah na vzájomné rokovania a možno aj vzťahy v koalícii.
Priority na najbližšie obdobie?
- Dokončiť reformu vysokého školstva a presadiť prijatie dvojice zákonov, a to zákona o podpore výskumu a vývoja a zákona o športe. Nesmierne šťastný by som bol, ak by sa podarilo spustiť obsahovú reformu, pretože naozaj nejde o jednoduchú vec. Pätnásť rokov sa totiž nepodarilo rozbehnúť zákon, ktorý by obsahovú reformu odštartoval. Rád by som však upozornil, aby nikto neočakával, že deň po prijatí zákona začne obsahová reforma fungovať. Ide o proces, ktorý sa dá naštartovať a bude trvať roky.