Zloženie vlády z protireformných strán spôsobilo búrku na finančných trhoch. Najciteľnejšie to pocítil kurz koruny, ktorý sa už od stredy večera výrazne oslabuje. Investori sa vyľakali, že nový kabinet nebude dodržiavať rozpočtovú disciplínu a zruší naštartované reformy predchádzajúcej vlády a posunie prijatie eura za rok 2009. Úvahy sa uberajú aj smerom k možnej izolácii krajiny od zahraničia. "Okrem možného oddialenia vstupu do eurozóny investorov zneisťuje aj dosah prípadných zmien v daňovom systéme a pracovnej legislatíve na atraktívnosť investičného prostredia," tvrdí analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Korunu opäť zachraňovala centrálna banka
Všetky tieto obavy sa podpísali pod to, že investori sa začali zbavovať slovenskej meny. Situáciu musela opäť upokojiť až Národná banka Slovenska, ktorá popoludní predajom eur z devízových rezerv kurz stlačila z 38,48 na úroveň 38,25 koruny za euro. Od parlamentných volieb je to už druhýkrát, čo do vývoja koruny musela prehovoriť centrálna banka. NBS pravdepodobne nechce, aby sa koruna oslabila pod 38,455 SKK/EUR, čo je stredná úroveň pre povolený kurzový pohyb v režime výmenných kurzov ERM-II pred prijatím eura. K ohrozeniu povolených mantinelov by však dôjsť nemalo. "Pásmo ± 15 percent je pre korunu dostatočne široké. Maastrichtské kritérium však predpokladá, že mena sa musí pohybovať bez výrazného napätia, čo sa často interpretuje tak, že sa nesmie oslabiť o viac ako 2,25 percenta od centrálnej parity. V takom prípade je riziko, že by koruna túto hranicu mohla prelomiť, ak by ju NBS nebránila," hovorí Michal Mušák zo Slovenskej sporiteľne. Na konci obchodovania sa koruna aj napriek snahe centrálnej banky oproti euru oslabila. Díleri preto v najbližších dňoch očakávajú ďalšie intervencie banky. Prepad slovenskej koruny včera čiastočne ovplyvnil aj meny na okolitých trhoch.
Splácanie dlhu sa predraží
Situácia na politickej scéne sa prejavila aj na peňažnom trhu. Slovenské štátne dlhopisy sa včera výrazne oslabili. "Peňažné trhy reagovali zvýšením úrokových sadzieb jednak pre splatnosti do jedného roka, ako aj pre splatnosti nad jeden rok," dodáva Mušák. "Úroky sa dostali nad päť percent, čo už nebolo niekoľko rokov," konštatuje riaditeľ agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. To môže v budúcnosti predražiť splácanie štátneho dlhu krajiny. "Pokiaľ by táto situácia pretrvávala a úročenie našich dlhopisov by sa vzďaľovalo od eura, tak v horizonte dvoch až troch rokov to určite zdražie štátny dlh a úrokové sadzby, za ktoré sa financuje," odhaduje. Zahraniční investori si totiž budú k cene dlhopisov pripočítavať rizikovú prirážku, čím sa splácanie dlhu predraží. Situácia ešte momentálne nie je až taká dramatická, zahraničie čaká na konkrétne kroky novej vlády, a predovšetkým ekonomický program.
Vývoj kurzu koruny oproti euru od parlamentných volieb - graf
Vývoj kurzu koruny oproti euru od parlamentných volieb - tabuľka