Efektívnosť a kvalitu nemocníc sledujú aj ďalšie zdravotné poisťovne. "Nezazmluvnili sme tie oddelenia, ktoré tieto požiadavky nespĺňajú," povedal Igor Dorčák zo zdravotných poisťovní Sideria a Dôvera. Pripustil, že v budúcnosti nemusí ostať iba pri oddeleniach - bez zmlúv môžu zostať aj celé problémové nemocnice. To by znamenalo ich zánik.
Ten, kto ukáže prstom
Prepočty sú jasné - v nemocniciach je dnes navyše takmer 10-tisíc postelí, čo pri priemernom počte 300 postelí na jedno zdravotnícke zariadenia znamená 33 prebytočných nemocníc. Celkovo ich je pritom 74. Kto však povie, ktoré treba zrušiť? Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, rozhodnúť musia zdravotné poisťovne.
Podľa hovorcu rezortu Karola Farkašovského sa už pripravuje novelizácia nariadenia vlády o minimálnej zdravotníckej sieti - tá bude zohľadňovať počet obyvateľov príslušného územia, kraja, okresu, chorobnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. "Poisťovne následne vykonajú prepočet minimálnej siete k pomeru počtu poistencov v príslušnej zdravotnej poisťovni," dodal Farkašovský. Nie je to však tak dávno, čo minister zdravotníctva Rudolf Zajac verejne kritizoval, že "poisťovne neurobili dostatočné opatrenia aby eliminovali neefektívne zdravotnícke zariadenia".
Ticho pred voľbami
Poisťovne sa bránia - chýba im manuál, ktorý spresní rozsah minimálnej zdravotníckej siete. "Nemôžeme redukovať sieť len tak, že nepodpíšeme s nekvalitnými nemocnicami zmluvy," zdôraznil predseda predstavenstva poisťovne Apollo Karol Vinš. Navyše, podľa platných zákonov sa rozsah minimálnej siete nesmie do konca roka 2006 meniť smerom nahor ani nadol o viac ako 15 percent.
Podľa Tóbika bude prípadná redukcia nemocníc skôr politickým krokom, ako výsledkom výlučne činnosti zdravotných poisťovní. Pred voľbami však zásadné zmeny neočakáva. Potvrdzujú to aj slová analytika Petra Pažitného z Health Policy Institute. "Dosiaľ bola politická požiadavka, aby sa sieť nemenila."
Pomaly, ale predsa
Hľadanie neefektívnych nemocníc je podľa poisťovní dlhodobá záležitosť. "Pracujeme na tom, no nie je to jednoduchý proces," skonštatoval Dorčák. Dodal, že si to vyžaduje jednak objektívne kritériá posudzovania a tiež zodpovedné preverenie samotnej nemocnice. "Ak kritika smerovala k rýchlosti tohto postupu, tak ju berieme, ale zodpovednosť za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti našim poistencom má u nás prednosť."
Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Kafúnová je presvedčená, že práve zavedenie kritérií kvality, na základe ktorých poisťovne zostavujú rebríčky nemocníc, je významným krokom pri zvyšovaní efektívnosti zdravotníckych zariadení. "V budúcnosti plánujeme uzatvárať zmluvy s nemocnicami aj na základe vyhodnotenia indikátorov kvality."
| Počty nemocníc podľa jednotlivých krajov | ||
| kraj | počet nemocníc | počet obyvateľov |
| Bratislavský | 7 |
599-tisíc |
| Trnavský | 7 |
551-tisíc |
| Nitriansky | 8 |
713-tisíc |
| Trenčiansky | 9 |
605-tisíc |
| Žilinský | 7 |
692-tisíc |
| Banskobystrický | 12 |
662-tisíc |
| Prešovský | 12 |
790-tisíc |
| Košický | 12 |
766-tisíc |
| Celkový počet nemocníc | 74 |
5,38 mil. |
| Zdroj: HPI, ŠÚ SR | ||